Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Ako povedal na tlačovej besede riaditeľ ÚHS ing. Daniel Molnár, dnes nikto nepochybuje o tom, že veľkochovy sú zdrojom potravín živočíšneho pôvodu na celom svete. Na Slovensku sa riadia prísnymi pravidlami od základného genetického materiálu v liahňach, cez vysoké chovateľské štandardy v moderných halách vrátane welfare systémov, až po spracovateľské kapacity spĺňajúce parametre EÚ. A to všetko pod prísnym každodenným dohľadom veterinárnych lekárov.

 

Za posledné dve-tri desaťročia išlo šľachtenie hydiny dopredu míľovými krokmi.  Významnými prednosťami sú krátky generačný interval a vysoká intenzita reprodukcie, ako aj cena jedinca. Pri brojlerových typoch sú selekčné kritériá zamerané na hmotnosť pri ukončení výkrmu, resp. dobu trvania výkrmu do konečnej hmotnosti, spotrebu krmiva na kg hmotnosti a úhyn počas odchovu. Dnes vo svete kontroluje šľachtenie hydiny niekoľko šľachtiteľských gigantov, zo šľachtenia ktorých pochádza u mäsových a znáškových sliepok až 90 % finálnej produkcie hybridov

 

Člen európskeho združenia výrobcov krmív FEFAC ing. Pavel Musil v tejto súvislosti povedal, že čas skracovania výkrmu brojlerov je daný posunom genetiky a tým, že výživa zvierat sa stala veľmi presným odborom, kde je kalkulované veľké množstvo výživových parametrov pre optimálny výsledok. Výživa len využíva potenciál, ktorý dáva genetika. Stimulátory rastu, čiže nejaké hormóny sú v krmivách prísne zakázané od roku 2004. Legislatíva takisto určuje, čo sa môže alebo nemôže skrmovať, prípadne aj parametre niektorých surovín. Snahou je využívať čo najviac miestnych surovín, predovšetkým pšenicu, jačmeň, kukuricu, olejniny, ako aj vitamíny a minerály.

 

Čo sa týka kvality kuracieho mäsa z fariem a z dedinského dvora, kvalita kurčiat z veľkochovov je garantovaná, pretože všetko je kontrolované a registrované. V drobnochovoch to tak nie je, nikto nekontroluje čím kurence kŕmia, prípadne čo si samé nájdu na dvore. Práve kvôli veľmi nízkej, alebo žiadnej kontrole v drobnochovoch môže dôjsť k tomu, že mäso je nakazené salmonelou a zo zahraničia sú známe aj prípady šírenia niektorých aviárnych chorôb (vtáčia chrípka). Sú takisto známe prípady, že v potravinách z drobnochovov boli zistené vysoké hladiny dioxínov spôsobené tým, že hydina konzumovala všetko, čo našla.

 

Racionálna výživa  s presnými receptúrami krmív je tak nevyhnutnou podmienkou pri aplikácii moderných metód chovu hydiny. Vyrovnaná výživa je tiež predpokladom odolnosti hydiny voči chorobám a umožňuje maximálne využiť jej genetickú potenciu. Štandardné zloženie kŕmnej zmesi pre hydinu neobsahuje preto žiadne rastové stimulátory ani antibiotiká.

 

Toto všetko platí pre kurčatá slovenského pôvodu a z EÚ. Za tie z iných krajín ručiť nemôžeme aj na základe viacerých afér z minulého obdobia. Preto je dôležité, aby mal spotrebiteľ možnosť zistiť pôvod hydinového mäsa nielen priamo na obale výrobku, ale aj pri vstupe do obchodného reťazca. Tu je nevyhnutné, aby bol uvedený správny údaj o pôvode jednotlivých druhov potravín, pretože sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa na Slovensku je iba na úrovni 50 %. Zastávame názor, že slovenský zákazník na pultoch obchodov, ale aj v stravovacích zariadeniach, musí jednoznačne rozpoznať pôvod mäsa, aby sa mohol pri nákupe alebo objednaní jedla správne rozhodnúť. Pretože na základe našich dlhoročných skúseností považujeme za 100 % skontrolovanú a bezpečnú iba slovenskú hydinu z veľkochovov.