Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Žatva sa na Slovensku začala počas 25. kalendárneho týždňa. Žatevné práce sa najskôr rozbehli v regióne Galanta, Dunajská Streda, postupne so zberom úrody pridali aj poľnohospodári v Komárne, Nových Zámkoch, Trnave, Šali, Nitre, Zlatých Moravciach, Zvolene, Prievidzi, Krupine, Lučenci, Veľkom Krtíši či Trebišove. Momentálne sa kosí už aj vo vyššie položených oblastiach, regiónoch stredného a severného Slovenska.

 

K 22. júlu bola na Slovensku pozbieraná necelá polovica zasiateho obilia. Ak by sme sa mali držať starého známeho pravidla, že „o žatve je najlepšie hovoriť až po žatve“, ktoré pravidelne zdôrazňujú poľnohospodári, tak by sme o hodnotení žatvy z pohľadu jej množstva dnes ešte nemali hovoriť. Z viacerých strán však prichádzajú informácie, že Slovensko má aj v tomto roku našliapnuté na výborné úrody husto siatych obilnín.

 

 

 

 

Avíza o predbežne výborných odhadoch množstva pokoseného obilia sú však v ostrom kontraste so speňažovaním tohtoročnej úrody. Vysoké čísla množstva pokoseného zrna totiž hlásia aj z okolitých krajín a aj zo štátov, kde už so žatvou skončili. Aj v tomto roku sa tak európska a svetová produkcia obilnín opätovne zdvihne a tým sa nanovo zvýšia celosvetové zásoby tejto komodity v skladoch. Tlak na znižovanie ceny bude prirodzene pokračovať. Slovensku nenahráva do kariet ani fakt, že vysoké prebytky obilia nemáme poriadne kde skŕmiť, pretože zdecimované stáda ošípaných a hovädzieho dobytka nie sú natoľko veľké, aby skŕmili dopestované množstvo obilia. Aj preto je Slovensko odkázané na export husto siatych obilnín. 

 

Predseda SPPK Milan Semančík počas žatevného výjazdu naznačil prepad nákupných cien obilia v porovnaní s minulým rokom o 20-30 eur na tonu. „Dobré by bolo, keby sa naša výroba dala doma spotrebovať, lebo my sme závislí na exporte obilnín. Keď odhadujeme domácu produkciu obilnín na 3 mil. ton, tak asi 1,5 mil. musíme vyviezť, čo pri týchto cenách nie je predpoklad na dobré speňažovanie. Aj preto by bolo veľmi žiaduce, aby sme začali rozširovať živočíšnu výrobu na Slovensku“, dodal predseda SPPK.

 

 

 

Čo s tým? Poľnohospodári sa musia nielen pri obilí, ale pri všetkých komoditách naučiť obchodovať, taký je odkaz ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej. „Slovensko je malým producentom obilia, cena sa odvíja od svetových cien. Ale ak je niekto chytrý a pozrie si predpoveď počasia, predpoveď zasiatych plodín, očakávané výnosy, tak tú cenu vie predpovedať aj niekoľko mesiacov dopredu, keďže osevné plochy sú známe už na jeseň. Práve v októbri, novembri je čas zaoberať sa tým, kedy a komu za koľko môžem predať budúcu úrodu. Pre podnik potom bude potom istota, že dané množstvo má komu a za presne dohodnutú cenu predať“, naznačila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

 

Význam využívania hedžových fondov a celkovo správne načasovaného obchodovania  v poľnohospodárstve potvrdil aj predseda predstavenstva Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra Vladimír Sodoma, ktorý bol hostiteľom žatevného výjazdu. „Časť úrody sme kontrahovali pred troma mesiacmi za 142 eur na tonu. Potom táto cena už len klesala“, uviedol V. Sodoma.

 

Milan Semančík, predseda SPPK: „SPPK robila školenia pre poľnohospodárov, aby vedeli, ako správne obchodovať, aby si polovicu úrody zakontrahovali ešte pred zberom a nečakali až do žatvy, lebo tá zvyčajne prináša najnižšie ceny. Je dôležité robiť forwardové obchody a tým sa poistiť sa a rozložiť podnikateľské riziko“.

 

 

 

Šéfka agrorezortu zároveň pred poľnohospodármi na žatevnom výjazde dodala, že na Slovensku sa musí vyrábať len to, čo vieme odbytovať. Vyrábať do zásoby nemá význam. „Vyzývam poľnohospodárov, aby skúsili rozmýšľať aj nad inými plodinami. Slovenská republika sa zamerala len na základné plodiny – kukurica, repka, obilniny, ktorých cena je veľmi diskutabilná, labilná a závislá od svetových cien. Pestovatelia sa preto musia venovať aj iným plodinám, ktoré sa dajú dobre obchodovať a ktoré môžu vytvoriť aj zisk pre firmu. Zabudli sme na to, že potrebujeme diverzifikovať výrobu a rozdeliť riziko na minimum“, doplnila Gabriela Matečná. 

 

Podľa generálneho riaditeľa Sekcie poľnohospodárstva MPRV SR Štefana Rybu potrebujú poľnohospodári úrodu dobre predávať, aby mali stabilne nastavenú ekonomiku aspoň cez rastlinnú výrobu. „Ukazuje sa do budúcna, že teba naozaj klásť väčší dôraz na pridanú hodnotu. My sa musíme orientovať na plodiny, ktoré nie sú v európskom priestore prebytkové a veľká úloha pred nami je byť úspešnými aj v medzinárodnom obchode. Nie je to otázka najbližšieho týždňa, ale sme pripravení sa s ňou popasovať“, naznačil plány rezortu do budúcnosti generálny riaditeľ Š. Ryba.

 

 

 

Vývoj počasia v najbližších dňoch a týždňoch rozhodne, do akej miery bude žatva 2016 úspešná z pohľadu kvality obilia. Momentálne daždivé počasie kosenie vo viacerých oblastiach Slovenska brzdí a podpisuje sa pod kvalitatívne parametre obilia. Uvidíme preto, do akej miery budú mať poľnohospodári počas žatevných dožinkov dôvod na radosť, či to budú skôr slzy cez smiech. alebo či príde aj odhodlanie diverzifikovať svoju rastlinnú výrobu v zmysle, o akom sa hovorilo počas žatevného výjazdu v Modre.