Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Z úvodných príhovorov najvyšších predstaviteľov bola počuť jasná snaha riešiť problémy, ktoré sektor poľnohospodárstva v poslednom desaťročí trápi. Zároveň však odznela aj požiadavka za spotrebiteľov, ktorí požadujú zdravé potraviny a zároveň aj kvalitné životné prostredie. Z jednotlivých príhovorov ďalej vyberáme „najzásadnejšie posolstvá“.

 

Primátor mesta Berlín srdečne privítal domáceho ministra pôdohospodárstva, ďalej eurokomisára zodpovedného za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, zástupcov partnerskej krajiny, ale aj všetkých ostatných hostí a prítomnú verejnosť. Uviedol, že v tomto roku sa na výstave zúčastňuje viac ako 1.500 vystavovateľov, ktorí prezentujú viac ako stotisíc výrobkov. Zdôraznil, že medzinárodná výstava s názvom  Zelený týždeň je nielen o odborných stretnutiach, ale toto podujatie je určené aj pre obyvateľov, ktorí stále viac vyhľadávajú zdravé potraviny pochádzajúce z najbližších  regiónov, no najmä sú to potraviny bez pridaných chemických látok či antibiotík. Primátor usporiadateľského mesta vo svojom príhovore však zdôraznil aj ďalší veľmi dôležitý fakt, že dnes mnohí farmári žijú pod veľkým finančným tlakom, a skutočne kvalitné potraviny nemôžu byť lacnejšie. Farmári a spotrebitelia sú „na jednej lodi“, farmári potrebujú spotrebiteľov a spotrebitelia potrebujú farmárov, ktorí produkujú zdravé potraviny.

 

V ďalšom príhovore minister poľnohospodárstva zdôraznil, že medzinárodné podujatie je zamerané prioritne na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale zároveň prebiehajú aj ďalšie sprievodné podujatia. Dnes približne 600 tisíc ľudí v Nemecku pracuje v sektore potravinárstva. Nikdy predtým nemali ľudia toľko možností vybrať si vhodné potraviny ako je tomu dnes. Súčasní spotrebitelia sú zrkadlom potravinárstva a poľnohospodárstva. Každý ôsmy človek v Nemecku pracuje v poľnohospodárstve, potravinárstve či priemysle, ktorý nadväzuje na tieto oblasti. Na výstave sú teda tisícky ľudí, ktorí pracujú v daných sektoroch a je potrebné využiť ich prítomnosť a diskutovať s nimi o súčasnej situácii, problémoch, ale aj o návrhoch na riešenie.

 

Zástupca farmárov Nemecka tiež vyzdvihol jedinečnosť podujatia, ktoré môže byť platformou na vytvorenie poľnohospodárskej politiky. Najviac však očakáva od  70 ministrov pôdohospodárstva či vysokých predstaviteľov sektorov poľnohospodárstva a potravinárstva z rôznych krajín sveta. Rok 2016 bol veľmi ťažkým rokom, nielen z pohľadu poľnohospodárstva. Zdôraznil, že nemeckí farmári požadujú zachovať aj po roku 2020 I. a II. pilier. Je však potrebné čím skôr zaviesť do reálneho života zjednodušenie poľnohospodárskej politiky, a práve túto úlohu  považuje za kľúčovú pre rok 2017. Uviedol na základe vlastných skúseností, že je pre  farmárov veľmi ťažké splniť všetky očakávania spotrebiteľov a rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa požiadavkám. Napriek tomu sa však počas ostatných 3 rokov v Nemecku podarilo znížiť využívanie hnojív až o 53 % a zároveň sa zvýšili hektárové výnosy. Farmári v súčasnosti žijú v napätí, z jednej strany sú to očakávania spotrebiteľov, na druhej strane je to otvorený trh a dodávka komodít z tretích krajín. Preto, aby sa farmári v Nemecku dokázali odlíšiť so svojou produkciou od ostatných farmárov, začali v roku 2015 s novou iniciatívou, známok ako Iniciatíva animal welfare (životné podmienky zvierat). Očakáva sa, že v rokoch 2018 až 2020 prinesie v Nemecku konkrétne výsledky v produkcii kvalitného mäsa od zvierat, ktoré nie sú v strese. Až jedna pätina ošípaných bude chovaných v podmienkach welfaru. Zároveň predseda farmárov upozornil, že takéto zmenené podmienky chovov budú  mať vplyv na nákupné ceny, je len prirodzené, že so zvýšenými požiadavkami a nákladmi na ich splnenie sa musia zvýšiť aj ceny komodít. Na záver predstavil  iniciatívu Dobré ráno Berlín. Ide o zorganizovanie spoločných raňajok v Berlíne, počas ktorých sa bude aktívne diskutovať. 

 

Výstava potrvá do 29. januára a takmer hneď po jej ukončení sa začína oficiálna konzultácia k Spoločnej poľnohospodárskej politike (známej pod anglickou skratkou CAP, v Slovenčine ako SPP). Či sa v politike niečo zmení však reálne uvidíme už počas roka 2017. Ostáva len dúfať a tlačiť na politikov, aby slová boli „pretavené“ do činov.