Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

V úvode už tradične privítal predseda SPPK Milan Semančík účastníkov a v krátkosti charakterizoval región, pre ktorý bol tento informačný deň určený.

 

„Na území bývalého Stredoslovenského kraja sa dnes chová takmer tretina celoslovenských stavov hovädzieho dobytka. Zároveň sa v Banskobystrickom a Žilinskom kraji chová viac ako 55 % oviec a 44 % kôz chovaných na území Slovenska. Počet ošípaných výrazne poklesol, v súčasnosti sa na území týchto dvoch samosprávnych krajov chová len 16 % z celoslovenského stavu ošípaných. Naopak, až tretina slovenskej populácie koní sa chová práve v tomto regióne. Významný je aj chov hydiny,“ priblížil M. Semančík a dodal: „Z plodín sú najvýznamnejšie pšenica a kukurica na zrno. Medzi významné plodiny patria zemiaky, ktorých tretina úrody sa dopestuje práve na strednom Slovensku. Môžeme teda skonštatovať, že tento región má špecifické prírodné podmienky a tvorí významný prínos pre Slovensko, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva.“

 

 

V Banskej Bystrici bola prítomná aj rezortná ministerka Gabriela Matečná, ktorá informovala o aktuálnych aktivitách rezortu, ktoré majú prispieť k zlepšeniu nepriaznivého stavu.

 

 

„Agropotravinársky priemysel na Slovensku za posledných 30 rokov stratil pozíciu, ktorú mal. Treba sa pozrieť, ako sa z tohto nepriaznivého stavu dostať von. Navonok máme zrekonštruované maštale a využívame najmodernejšiu techniku, ale v poľnohospodárstve pracuje len 2,5 % ľudí, v obchodoch máme necelých 40 % domácich výrobkov, záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami za minulý rok je na úrovni viac ako 1,3 miliardy eur. Snažíme sa túto nelichotivú situáciu naozaj zmeniť. Zároveň sme inštitúcia, ktorá chce byť otvorená a transparentná, aby ste vy poľnohospodári vedeli v každej chvíli zistiť, ak ste podali nejakú žiadosť o projektovú podporu, v akom štádiu sa váš projekt nachádza, koľko má bodov a podobne,“ podčiarkla ministerka pôdohospodárstva.

 

Počas svojho príhovoru sa dotkla aj aktuálnej téme dvojitej kvality potravín, ktorú podporila už aj Rada ministrov poľnohospodárstva. „Poľnohospodár je ten, kto nie len robí na poli, ale hlavne sa stará o krajinu a o zdravie a výživu našich ľudí. Z prieskumu, ktorý sme koncom roka 2016 uskutočnili na vzorke tisíc respondentov, vyplýva, že spotrebiteľ v prvom rade pozerá na kvalitu, potom na pôvod a až na treťom mieste na cenu potraviny, ktorú vkladá do nákupného košíka,“ dodala.

 

 

Generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch podobne ako na predošlých informačných dňoch informoval poľnohospodárov o aktuálnom stave výziev programu rozvoja vidieka a aplikácii GSAA, ktorá mala byť spustená 6. marca. Pre komplikácie však aplikácia ešte nie je k dispozícií. Počas svojej prezentácie sa venoval aj podporám v rámci rastlinných komodít. Zároveň zaznela aj výzva na nahlasovanie akýchkoľvek podozrení z korupčných správaní zamestnancov PPA. Generálny riaditeľ J. Kožuch ubezpečil účastníkov, že v danej problematike už zaviedli isté opatrenia, no bez pomoci poľnohospodárov to nepôjde. 

 

 

 

Generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR Štefan Ryba prezentoval aktuálny stav poľnohospodárskej výroby. Zaoberal sa aj aktuálnou situáciou v sektore mlieka, ktorý bol v minulom roku v kritickej situácii. „Nadbytok mlieka bolo v roku 2016 cítiť v celej EÚ. V jeseni sa však situácia už začala meniť. Pokles stavov kráv už citeľne ovplyvnil produkciu a spracovatelia zaznamenali pokles dodávok mlieka. Po náročnom krízovom období, ktoré v sektore mlieka a mliečnych výrobkov nastalo po zrušení kvót a po zavedení ruského embarga, môžeme povedať, že situácia je momentálne stabilizovaná. Pomohli nám podporné opatrenia, ktoré boli prijaté na pomoc chovateľom dojníc,“ poznamenal Š. Ryba.

 

 

 

Počas diskusie zaujímalo približne 200 poľnohospodárov, ktorí prišli na informačný deň do Banskej Bystrice, kedy dôjde k poprepájaniu jednotlivých úradov, aby sa informácie včas dostali tam, kam majú a nemuseli tak navštevovať každú prevádzku s rovnakými dokumentami. Producenti mlieka poďakovali za minuloročnú náplasť, ktorú v ťažkých časoch z ministerstva dostali, ale následne vyjadrili znepokojenie pri ďalšom vývoji v danom sektore. Apelovali na ministerstvo, aby čo najrýchlejšie pristúpilo na systémové riešenia.

 

 

Za najväčší problém v sektore však poľnohospodári vidia nezáujem mladých o prácu. Aká bude motivácia mladých, aby pracovali v živočíšnej výrobe? Ministerka G. Matečná povedala, že sa snaží presadiť, aby ľudia pracujúci v poľnohospodárstve mali výhodnejšie podmienky v rámci daňového zaťaženia, ako je to nastavené dnes. Otázkou však ostáva, či aj prípadné lepšie podmienky zamestnávateľov budú stačiť na to, aby sme prilákali mladú silu do sektora. Vyzvala, aby sme spoločne všade, kde sa dá, motivovali mladých a robili osvetu vidieku a životu na ňom.

 

Z radov účastníkov informačného dňa odznela aj prosba, aby v rámci diskusií o SPP po roku 2020 žiadali kompetentní o zmenu v systéme prerozdeľovania podpôr. Aby boli maximálnym spôsobom podporovaní tí, ktorí naozaj produkujú.