Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Pestovatelia tak musia hľadať všetky možné spôsoby, ako zohriať sady. Pre tento rok je novinkou, že používajú tzv. vyvíjač hmly. Do špeciálneho zariadenia pridávajú potravinársko-kozmetický glycerín, z ktorého sa pod vysokou teplotou vytvorí mrak, para. Nad sadom sa dokáže vznášať tri až štyri hodiny. „S jedným takýmto zariadením vieme ochrániť aj 20 hektárovú rozlohu sadu. Presúvame ho pomedzi stromy a vytvárame hmlu,“ hovorí predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.

 

V kombinácii so zohrievaním sadov prostredníctvom parafínových sviec tak dosiahnu pestovatelia oveľa účinnejšiu ochranu, pretože studený vzduch neprepadá cez hmlu nadol na stromy. Zároveň sa vzduch zohrieva aj prostredníctvom sviec pri kmeňoch stromov.

 

Ochraňovať úrodu budú aj prostredníctvom protimrazovej kvapôčkovej závlahy. Na stromy nastriekajú vodu, ktorá obalí rozvíjajúci sa kvet do ľadu. Pri stálom prísune vody bude v kvete nulová teplota. Táto technológia je však veľmi náročná na spotrebu vody. Za niekoľko nocí protimrazovej ochrany vedia ovocinári spotrebovať toľko vody, čo minú počas celého roka pri kvapkovej závlahe, v priemere ide o 50-80 milimetrov vody za noc.

 

Ovocinári zatiaľ o žiadnych stratách nehovoria. „Sústredíme sa na ochranu svojej úrody, pretože pred sebou máme niekoľko veľmi riskantných nocí. Urobíme čokoľvek, aby sme ochránili sľubne vyzerajúcu úrodu,“ dodal Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.

 

Vlaňajšie aprílové mrazy spôsobili, že slovenskí ovocinári dopestovali len 24 tisíc ton všetkého ovocia. Pritom po bežný rok im stromy dajú aj 55-60 tisíc ton. Celkové straty za všetkých ovocinárov sa vyšplhali na 17 miliónov eur. V nich sú započítané priame straty, nepriame straty z titulu nižšej úrody a vysoké prevádzkové náklady na protimrazovú ochranu.