Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré veľmi pociťuje nedostatok pracovníkov. Týka sa to najmä obdobia, keď sa ošetruje a zberá úroda. Dôležitú úlohu však zohráva najmä počasie. „Potrebujeme viac voľnosti v danej problematike. Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká a podľa nich by sme mali nastavovať aj legislatívu. Chceme vo väčšom rozsahu zamestnávať a vytvárať podmienky aj pre sezónnych pracovníkov. My sa však musíme prispôsobovať počasiu. Často vznikajú situácie, kedy musíme zasiahnuť ihneď a nahnať ľudí do práce. Nie je vždy možné stíhať to, čo od nás legislatíva požaduje a pred nástupom pracovníka prihlásiť. Výrazne by nám teda pomohlo aj dodatočné prihlasovanie sezónnych pracovníkov do sociálnej poisťovne,“ upresnil na diskusii predseda SPPK M. Semančík.

 

 

Sezónnych zamestnancov najviac využíva špeciálna rastlinná výroba, v ktorej je množstvo úkonov stále spájaných s manuálnou prácou ľudí. Danou problematikou sa preto zaoberajú najmä naši ovocinári. Problém sezónneho zamestnávania riešia prípravou Inštitútu príležitostnej práce. "Ak na Slovensku máme 6,5 tis. ha sadov, z toho 3,5 tisíc rodivých, tak len tu sa zamestnáva 3,5 tisíc ľudí v rámci sezónnych prác,“ upresnil na diskusii predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga a pokračoval: „Po dohode s ministerstvom práce intenzívne pripravujeme Inštitút sezónnej práce, ktorý by mal byť hotový podľa plánov do konca leta. Zadefinované sú hlavné body. Potrebujeme maximálne 50 hodín týždenne, 1600 hodín ročne, po dobu ôsmich mesiacov. Dôležité však je, aby bol tento inštitút platný len pre poľnohospodárstvo. To znamená, že ak sa sezónny pracovník rozhodne odísť napríklad do automobilky, tak ten inštitút a jeho výhody stratí.“

 

Ovocinári veria, že sa nájde spoločné riešenie. Je však nutné počúvať tých, ktorí sa s týmito problémami denne stretávajú. „Najcennejšie, čo firma má, sú ľudia a my im chceme vytvárať vhodné podmienky. Kto nechráni svojich ľudí, tak v konkurenčnom prostredí neobstojí,“ dodal na záver M. Varga.