Budeme žiť na smetisku a jesť dovozové potraviny?

Slovenskí potravinári žiadajú, aby NR SR vrátila aplikačnú novelu zákona o odpadoch na dopracovanie predkladateľovi - Ministerstvu životného prostredia SR. Stiahnutie novely z legislatívneho procesu v parlamente žiadajú ešte skôr, než sa pre chybne nastavené nové pravidlá začnú zvyšovať ceny potravín a nad ďalším pôsobením domácich potravinárskych podnikov bude visieť otáznik. Potravinári sa totiž obávajú, že zákon o odpadoch v konečnom dôsledku ohrozí existenciu potravinárskych firiem na Slovensku. Namiesto výroby zdravých, škandálmi nezaťažených slovenských potravín, budeme nútení zo zahraničia dovážať ešte viac potravín, často aj otáznej kvality.
 
 
Únia potravinárov Slovenska, ktorá je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, o žiadosti stiahnuť novelu z legislatívneho procesu informovala novinárov na tlačovej besede 12. októbra 2017. Prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár a Jana Shepperd, ktorá na tlačovej besede zastupovala Úniu potravinárov Slovenska, uviedli hlavné dôvody ostrého nesúhlasu potravinárov s novelou zákona.
 
V Národnej rade SR sa 10. októbra 2017 začala ďalšia schôdza zákonodarného zboru. V rámci tejto schôdze budú poslanci parlamentu v druhom čítaní rokovať v poradí už o štvrtej novele zákona o odpadoch. Ambíciou tejto tzv. „aplikačnej“ novely zákona, ktorý bol prijatý len minulý rok (2016), bolo odstránenie nedostatkov zákona ako aj riešenie problémov, ktoré vyplynuli z praxe. Skutočnosť je však iná.

Konzultácie MŽP SR so zástupcami podnikateľov, na ktorých nový zákon uvalil celé bremeno financovania triedeného zberu v obciach, boli formálne. Zo strany ministerstva nebola prejavená skutočná snaha nájsť spravodlivý, transparentný a efektívny systém nakladania s odpadom na Slovensku.

Zákon vytvoril nespravodlivý systém, ktorý zvýhodňuje podnikateľov v odpadovom hospodárstve oproti podnikateľom ponúkajúcim balený tovar. Keďže najväčší podiel odpadu z obalov tvoria potraviny – cca 80 % - tento systém náhle a dramaticky zvýšil výrobné náklady slovenských potravinárov. Zároveň zákon neurobil nič preto, aby sa zvýšila miera recyklácie týchto obalov. Nijakým spôsobom totiž nemotivuje občanov a obce, aby viac triedili a tak znižovali množstvá odpadu, ktorý končí na skládkach.
 
V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je Slovensko dlhodobo na chvoste plnenia cieľov na zlepšenie kvality životného prostredia. Nielen samotný zákon o odpadoch z roku 2016, ale ani jeho už 4. novela neurobila takmer nič preto, aby sa na Slovensku začal konečne triediť odpad (vytriedime len 12 % komunálneho odpadu) a aby sme prestali masívne skládkovať odpad (76 % komunálneho odpadu končí na skládkach[1]), ktorý môže byť recyklovaný alebo termicky zhodnotený.
 
Posledná Správa EÚ o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov Slovensku odporúča pár základných krokov, ktoré by túto situáciu zlepšili: 1/ progresívne zvyšovať daň zo skládkovania a využiť tieto výnosy na zlepšenie systému recyklácie; 2/ stimulovať obce, aby zaviedli občanom platby podľa toho, koľko odpadu vytriedia na recykláciu a koľko vyhodia do zmesového odpadu; 3/ zlepšiť transparentnosť a nákladovú efektívnosť existujúceho systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
 
Prečo nie je Slovensko schopné inšpirovať sa krajinami, kde fungujú efektívne systémy odpadového hospodárstva, vďaka čomu ich občania majú zdravšie životné prostredie a lepšiu životnú úroveň?
 
 
Je najvyšší čas, aby MŽP SR ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za environmentálne otázky prijal opatrenia, ktoré 1/ budú konečne viesť ku kontinuálnemu zlepšovaniu systému nakladania s odpadom na Slovensku, 2/ prispejú k plneniu environmentálnych záväzkov SR v rámci EÚ a zároveň 3/ nebudú narúšať podnikateľské prostredie (zvýhodňovať jednu skupinu podnikateľov na úkor druhej) a tým navyše ohrozovať potravinovú sebestačnosť Slovenska.
 
Z týchto dôvodov preto zástupcovia potravinárov žiadajú, aby NR SR vrátila aplikačnú novelu zákona o odpadoch na dopracovanie predkladateľovi.
 
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora o svojich vážnych výhradách informovala v otvorenom liste aj predsedu vlády SR Roberta Fica a rovnako aj všetkých 150 poslancov Národnej rady SR. 
 
 
 
Doplňujúce informácie k téme
 
Zákon je napísaný tak nezrozumiteľne, že odborníci v podnikoch, ktorí ho majú uplatňovať, nedokážu s istotou zaručiť, že ho ich firma dodržiava. (Na trhu sa objavili školenia, kde vám za poplatok odborník vysvetlí, čo od vás zákon žiada. Je to v poriadku, keď ministerskí úradníci nie sú schopní napísať zákony tak, aby boli zrozumiteľné pre občanov, ktorí ich vlastne aj za toto platia?).
 
Zákon od 1.7.2016 zaviedol princíp „rozšírenej zodpovednosti výrobcov“. Podľa neho financujú systém triedeného zberu v obciach podniky, ktoré uvádzajú svoj tovar na trh v obaloch (najväčší podiel odpadu z obalov tvoria potraviny – cca 80 %). Na základe tohto princípu sa zo dňa na deň slovenským potravinárom 5-10 násobne zvýšili poplatky súvisiace balením ich tovaru. Za posledných 12 mesiacov výrobcovia vložili do systému cca 50 miliónov EUR. Nemajú sa však odkiaľ dozvedieť, ako bolo s týmto objemom financií naložené, keďže pripomienky SPPK, ktoré by zvýšili transparentnosť systému, boli zo strany MŽP zamietnuté. Pritom podľa informácii FinStat vykazujú niektoré OZV od minulého roka významný nárast tržieb a ziskov.
 
Zákon zároveň vytvoril aj firmy (OZV - organizácie zodpovednosti výrobcov), ktoré stanovujú, koľko budú výrobcovia baleného tovaru platiť za jednotlivé typy obalov. Tieto OZV by mali zabezpečiť, aby konkrétne množstvo odpadu z obalov, ktoré bolo uvedené na trh, bolo aj vyzbierané v obciach.
 
 
Každý výrobca baleného tovaru je zo zákona povinný uzavrieť zmluvu s OZV a platiť jej kvartálne za množstvo obalov, ktoré uvádza na trh. OZV sú povinné raz ročne (k 31.7.) uverejniť správu o efektivite nakladania s vyzbieranými financiami a množstvách odpadu. Výrobcovia majú právo ukončiť zmluvný vzťah s OZV len k 31.12. Nemajú však právo vidieť, ako OZV s týmito prostriedkami nakladá v priebehu celého roka. Ak sa OZV nepodarí splniť svoje povinnosti, ministerstvo jej odoberie licenciu (autorizáciu) a výrobcovi baleného tovaru dá pokutu za nesplnenie svojej „zodpovednosti výrobcu“. 
 
Koordinačné centrum pre obaly zriadili spoločne viaceré OZV koncom roka 2016, aby koordinovalo prerozdeľovanie presahujúcich množstiev obalov a zabezpečilo rovnováhu medzi OZV, ktoré majú zazmluvnených viac výrobcov ako obcí a naopak. Toto koordinačné centrum doposiaľ nefunguje a neplní svoju koordinačnú úlohu. Následkom toho mali niektoré OZV nevyrovnaný zberový podiel a MŽP urobilo kroky na odobratie ich autorizácie. Ak sa tak stane, od nového roku ostanú na trhu namiesto 11 OZV len štyri. Znižuje sa tým konkurencia a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku monopolu dvoch najväčších OZV, ktoré od začiatku dominujú na trhu (80 %).
 

[1] Údaje z dokumentu Európskej komisie „Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ, Správa o krajine – Slovensko“ z 3.2.201

 

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce