Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Začiatkom júna predstavený legislatívny návrh k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 rozprúdil veľkú diskusiu vo všetkých členských krajinách EÚ. Najbližšie obdobie preto bude patriť diskusii vedenej na odbornej úrovni, diplomatickej a strategickej nevynímajúc, aby sa podarilo vytvoriť Spoločnú poľnohospodársku politiku 2021-2027 skutočne spoločnú, spravodlivú, motivujúcu a so silným rozpočtom.

 

 

Slovenská a česká strana majú spoločné priority, ktoré vychádzajú najmä z historického vývoja oboch krajín a podobnej štruktúry poľnohospodárstva a potravinárstva: silný rozpočet EÚ, definícia skutočného farmára, podpora viazaných komodít, harmonizácia štátnej pomoci, dobrovoľné zastropovanie.  

 

 

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho počas tlačového brífingu uviedol, že tému SPP po roku 2020 považujú slovenskí poľnohospodári za veľmi dôležitú. „Dnes sme tu našli spojenca – Českú republiku – aj v oblasti dorovnania priamych platieb, konvergencie. Sme spoločne za logickú konvergenciu, aby mala parametre a bola pre všetkých prijateľná. Pre SR je nedostatočné, ak sa v roku 2027 dostaneme na úroveň 85%“, zdôraznil E. Macho.

 

 

Práve s úrovňou priamych platieb a výškou národných podpôr súvisí tak často spomínaná potravinová sebestačnosť. V prípade oboch krajín je už priam notoricky známe, že sa nemajú čím chváliť. Počas roky trvajúcich nesprávne zvolených podmienok na rozvoj agropotravinárstiev oboch krajín sa prepadla pod 40%. Prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek novinárom priblížil podstatu našich importov: zemiaky vozíme z Egypta, Turecka, mäso zo Španielska. „Naša potravinová sebestačnosť je 38%, u vás ešte menej. Základ by mal byť ten, aby sme dnes inak nastavenými podmienkami zmenili SPP. Druhým bodom, ktorý rozhoduje o sebestačnosti, sú národné dotácie. Tie sú v starých krajinách EÚ-15tky štyri až päťkrát vyššie než naše“, uviedol Z. Jandejsek.

 

 

 

Do kariet pri vyjednávaní lepšej pozície môže Slovensku hrať aj súčasné predsedníctvo v rámci zoskupenia V4. ČR a SR uvažujú, aby sa vytvorila nová, rozšírená platforma, tzv. V4+, do ktorej by sa zapojilo oveľa viac krajín podľa danej prerokovávanej témy. „Dialóg nás posúvanie niekde inde. Veľká protiváha starým členským krajinám je potrebná, aby sme pracovali vo väčšom zoskupení“, uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

 

„Chceme vytvoriť širšiu platformu V4+, aby sme v EÚ presadzovali spoločné záujmy. Pozrite sa bližšie, kde je ďalší problém v poľnohospodárstve. Spočíva v prístupe obchodných reťazcov k svojim dodávateľom a aj v rozdielnych maržiach na potraviny. Tento problém musíme otvoriť aj v rámci väčšieho zoskupenia“, naznačil český minister poľnohospodárstva Jiří Milek.

 

 

„Potrebujeme mať v hlavných témach spoločný postoj a potrebujeme, aby sa k nám pridali aj iné krajiny. Ak budú zastupovať 35% z európskeho trhu, tak to už bude cítiť a náš hlas už nebude možné prehliadať“, dodal predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Peter Antal.

 

Diskusia počas spoločného stretnutia sa týkala aj prípadnej podpory iných krajín v kľúčových témach. Slovensko a Česko vidia hlavných partnerov na presadzovanie záujmov pri téme silného viacročného finančného rámca EÚ najmä v krajinách V4, v pobaltských štátoch, Rumunsku, Chorvátsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Predseda Poľnohospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Jaroslav Faltýnek uviedol, že práve tieto krajiny, a to na čele s Francúzskom, majú rovnaký cieľ, zachovať súčasný rozpočet EÚ.

 

Rovnako sa zástupcovia oboch krajín zhodli na tom, že potrebujú základný rámec od Európskej komisie, ako by mala vyzerať definícia skutočného farmára. Tá by mala vychádzať aj z úrovne tržieb z poľnohospodárskej činnosti.

 

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spolu s Agrárnou komorou ČR chce v krátkom čase dopracovať pozíciu Konzorcia s ČR o stanovené priority. Tento materiál bude reprezentovať zásadný postoj Českej a Slovenskej republiky pri rokovaniach o SPP v Bruseli.

 

Vzhľadom na budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu sa očakáva, že snahou Bruselu bude schváliť novú Spoločnú poľnohospodársku politiku pre roky 2021-2027 čo najskôr.