Seminár k SPP

Potrebujeme diskutovať, získavať podstatné a cenné informácie, lobovať na domácej a európskej pôde za výhodnejšie postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov na jednotnom trhu Európskej únie. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora preto 7. marca zorganizovala seminár s názvom Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 a oživenie agropotravinárskeho sektora.
 
 
Európska únia sa nachádza v rozhodujúcom období, ktoré bude mať zásadný vplyv na fungovanie, konkurencieschopnosť a budúci vývoj všetkých jej členských krajín. Žijeme dobu, kedy si nemôžeme dovoliť zaspať, zatvoriť oči a tváriť sa, že príprava Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 sa nás netýka. Nesmieme sa stotožniť s mylným názorom, že v európskych štruktúrach niekto automaticky za slovenských poľnohospodárov a potravinárov bude riešiť prioritné témy, akými sú napríklad otázka stropovania, definície aktívneho poľnohospodára či znižovania byrokracie. Rovnako však nesmieme pripustiť názor, že taká malá krajina, akou je Slovensko, nemôže ovplyvniť závažné európske témy. Sú to témy, na ktorých musíme pracovať my samy a odbornou diskusiu na domácej a európskej pôde tlmočiť názory a predstavy našich roľníkov a potravinárov na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti v priestore Európskej únie, aj mimo nej.
 
Lobing SPPK
 
S blížiacim sa koncom aktuálneho programovacieho obdobia zintenzívňujeme práve spomínaný zahraničný lobing. V roku 2017 sme ešte za predchádzajúceho vedenia komory iniciovali vznik dôležitého dokumentu Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali agropotravinárske samosprávy 10-tich krajín Európskej únie.
 
Aktivity sa v súčasnosti sústreďujú najmä na poslancov Európskeho parlamentu pred prijímaním stanovísk jednotlivých parlamentných výborov k novej SPP. Ide najmä o predkladanie pozmeňovacích návrhov v poľnohospodárskom výbore EP prostredníctvom rumunského europoslanca Daniela Budu a presadzovanie návrhov s pomocou niektorých slovenských a českých europoslancov. Významného spojenca sme získali vďaka Rumunsku, ktoré v prvom polroku 2019 predsedá Rade EÚ a s ktorým máme totožné názory na niektoré zásadné témy SPP.
 
Priority SPPK
 
 
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho informoval na seminári aj o prioritách SPPK presadzovaných na pôde EÚ. „Podstatné je, aby sa dosiahla úplná externá konvergencia priamych platieb (dorovnanie výšky priamych platieb do výšky priemernej platby v EÚ) do roku 2027. Presadzujeme, aby bol skutočný poľnohospodár vnímaný ako jedno identifikačné číslo organizácie. Stanovenie presnej definície skutočného poľnohospodára by malo byť v rámci posilnenia subsidiarity v kompetencii členských štátov“, vymenoval predseda E. Macho.
 
K ďalším prioritám patrí aj harmonizácia štátnej pomoci, eliminácia nenotifikovaných podpôr v členských krajinách EÚ a harmonizácia spolufinancovania príspevku z EPFRV (rozvoj vidieka) zo štátnych zdrojov.
 
Prechodné obdobie
 
Pohľad na budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020, ale aj odchod Veľkej Británie z EÚ a dopad na rozpočet predstavil na seminári aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody spôsobí výpadok v SPP vo výške 2,9 mld. eur. V prípade tvrdého Brexitu sa znížia zdroje Slovenska na SPP o 31,3 mil. eur ročne. V prvom pilieri odhaduje Inštitút pôdohospodárskej politiky stratu na 21,2 mil. eur ročne, v druhom pilier 10,1 mil. eur ročne.
 
Očakáva sa, že sa skončia rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ najskôr na jeseň. Pesimistické odhady však hovoria až o druhom polroku 2020 počas nemeckého predsedníctva EÚ. Pokiaľ nepoznáme rozpočet, nie je možné vypracovať strategické plány SPP. Európska komisia začala zvažovať 1 – 2 ročné prechodné obdobie.
 
„Fíni sú pripravení urobiť maximum, aby dotiahli viacročný finančný rámec do konca. Všetci si uvedomujú, že kombinácia Brexitu a oddialenia schvaľovania rozpočtu vnáša veľký chaos aj do agropotravinárstva“, naznačil podpredseda EK.
 
„Ak dôjde k zníženiu rozpočtu EÚ pre náš agrosektor, musí nám pomôcť naša vláda. Nemôžeme mať podiel kofinancovania druhého piliera na spodnej hranici 25 %, ak okolité krajiny majú kofinancovanie výrazne vyššie a tým aj viac financií v PRV. Naša predstava je minimálne 40 %, čo je v súčasnom navrhovanom rozmedzí hraníc kofinancovania druhého piliera 30 až 70 % nielen primerané, ale nevyhnutné“, doplnil predseda SPPK Emil Macho. 
 
Čo ďalej
 
 
Ďalšie kroky SPPK pre slovenských poľnohospodárov na pôde EÚ sú nasledovné: byť aktívny na pôde Rady ministrov a presadiť čo najviac počas rumunského predsedníctva (MPRVSR, Konzorcium, V4, krajiny 3 morí), presadiť zastúpenie aspoň 1 slovenského europoslanca v ComAgri Európskeho parlamentu, nepoľaviť v aktivitách na Slovensku (MPRV SR, RPPS) ako aj v Bruseli najmä na pôde Európskej komisie, Európskej rady a Európskeho parlamentu (Konzorcium, spoločný tlak krajín strednej a východnej Európy, COPA COGECA).
 
 
 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Slovenská databáza výživového zloženia Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Renomia SZ CHKT - Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) KPPS s.r.o. PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Internetový sprievodca trhom práce