Rada ministrov pôdohospodárstva - 27. január 2020

  1. Európsky ekologický dohovor (EED) – aspekty týkajúce sa poľnohospodárstva
  2. Nariadenie o prechodných pravidlách
  3. Spoločné vyhlásenie ministrov poľnohospodárstva Nemecka, Španielska a Francúzska o budúcej SPP v kontexte EED
 
Zasadanie Rady sa okrem uvedeného venovalo aj:
  • predsedníctvo predstavilo svoj program
  • schválila sa flexibilita medzi piliermi na rok 2020 a nariadenie o fin. disciplíne od roku 2021 (bod „A“)
  • označovanie potravín, dodržiavajúcich welfare nad rámec minimálnych požiadaviek (Nemecko prezentovalo svoju pozíciu za celoeurópsku značku)
    •  ministri vo svojich reakciách zdôraznili dobrovoľnosť ďalších opatrení v oblasti označovania dobrých životných podmienok zvierat ako najvhodnejšiu cestu vpred
    • delegácie zdôraznili potrebu ďalšieho hodnotenia vplyvu a zabezpečenia toho, aby nové pravidlá nestigmatizovali poľnohospodárov alebo nevytvárali podmienky pre nekalú hospodársku súťaž
  • výstup z konferencie o africkom mori ošípaných
    •  mnohí ministri vystúpili a zdôraznili potrebu:
      • diferencovaného regionálneho prístupu
      • proaktívnych kampaní EK zvyšujúcich povedomie
      • pokračujúcej fin. podpory
  • označovanie medu
 
Slovensko zastupoval G. Csicsai.
 
Manažérske zhrnutie
 
Európsky ekologický dohovor (EED):
  • kľúčová otázka – či nové opatrenia v SPP sú súčasťou Európskeho ekologického dohovoru (EED) alebo EED je niečo iné – komisár odpovedal, že pre niektoré krajiny to bude len malá zmena (spomenul Rakúsko), lebo už teraz veľký objem peňazí v II. pilieri vynakladajú na enviro a klimatické ciele
  • ďalšia dôležitá položená otázka: ako chce Komisia kontrolovať, či sú strategické plány v súlade s EED
  • ministri sa zhodli, že vyšším ambíciám musí zodpovedať vyšší rozpočet
  • zhodli sa tiež, že budúca SPP je dobrým rámcom na dosiahnutie cieľov EED (za podmienky, že v nej bude dostatok zdrojov)
  • bola zdôraznená potreba nových technológií, digitalizácie a „smart“ technológií v poľnohospodárstve
  • okrem SPP, zástupcovia ČŠ medzi nástrojmi, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov EED spomenuli: lesníctvo (zdôrazňujúc potrebu novej EÚ stratégie pre lesy), bioekonomiku, biodiverzitu, výskum a inovácie, obehovú ekonomiku, agrolesníctvo, prenos znalostí a zavádzanie nových technológií (vrátane digitálnych) do praxe; potreba sledovať previazanosť s ďalšími politikami EÚ (životné prostredie, obchodná politika), nárast produktivity, precízne poľnohospodárstvo, revízia LULUCF regulácie, medzinárodná spolupráca, resp. regionálna spolupráca, použitie iných európskych fondov – ESF (vzdelávanie), EFRR, Horizon Europe, LIFE program, INTERREG, Kohézny fond
  • témy, o ktorých by sa malo ďalej rokovať na Rade: potreba nájsť rovnováhu medzi úlohou poľnohospodárstva čo sa týka bezpečnosti potravín na jednej strane a klimatickými a enviro cieľmi na strane druhej; rovnováha medzi rozpočtom a ambíciami; budovanie povedomia spotrebiteľa; potenciál lesníctva; ako znížiť použitie pesticídov, antibiotík a syntetických hnojív; ako zaistiť súlad medzi v súčasnosti prebiehajúcim reformným procesom SPP a EED a F2F a ďalej ako toto možno zapracovať do budúcich obchodných dohôd EÚ; aspekty Zelenej dohody (hlavne Fond pre spravodlivú transformáciu (ang. Just Transition Fund))[1], znižovanie rizikovosti v produkcii; plytvanie potravinami; falšovanie potravín; geografické označovanie; rovnováha v hodnotovom reťazci; interakcia medzi stratégiou pre biodiverzitu a SPP; ziskovosť; nákladová efektívnosť; aktualizovanie a obnovenie smernice o OZE; riadenie rizík (Taliansko navrhlo nový fond v I. pilieri na riešenie katastrofických klimatických udalostí); klimatické ambície EÚ do roku 2030 a 2050 v kontexte systému obchodovania s povolenkami; výnimky zo spotrebnej dane
  • delegácie taktiež spomenuli potrebu zaistenia rovnej hosp. súťaže pre európskych farmárov (aby pre produkty vstupujúce na EÚ trh platili rovnaké štandardy)
  • aby bol aj welfare zahrnutý do stratégie Z Farmy na stôl (kľúčové napr. pre Dánsko) – komisár súhlasil
  • predsedníctvo oznámilo, že o stratégii Z Farmy na stôl sa bude rokovať na niektorom z najbližších zasadnutí Rady
  • Wojciechowski na záver poďakoval za diskusiu:
    • poďakoval z vyjadrenie potreby dostatočnosti rozpočtu na napĺňanie cieľov EED
    • povedal, očakával väčšiu kritiku EED, keďže ide o niečo nové – bolo počuť skôr pripravenosť implementovať EED a súhlas
    • rozpočet nerozhoduje o tom, či bude EED prijatý alebo nie, ale s nižším rozpočtom budú aj výsledky slabšie (a vznikne napätie)
    • vysvetlil JTF a jeho umiestnenie do okruhu 3 – povedal, že má byť financovaný z nových peňazí, nie zdroje z SPP
    • ako bude Komisia kontrolovať, či sú strategické plány v súlade s EED (čo sa opýtal maďarský minister)
      • reforma SPP umožňuje ČŠ flexibilitu (napríklad čo sa týka ekoschém, enviro klimatických záväzkov v II. pilieri...) – komisár predpokladá, že ČŠ chcú vedieť, aké typy opatrení bude EK akceptovať, resp. ako bude EK tieto merať – EK sa bude snažiť tieto otázky čo najlepšie zodpovedať (formou pokynov)
    • 23.1. sa zúčastnil zasadania výboru COMAGRI a zazneli veľmi silné hlasy za vytvorenie zoznamu ekoschém – z ktorých by sa vyberalo – nevie ešte, akou formou to EK urobí (legislatíva, pokyny...), ale EK chce dať ČŠ vysvetlenie, ako majú ekoschémy vyzerať – bude sa to snažiť vyjasniť (je to problém aj pre komisára, lebo veľa rozprávame o opatreniach, ale bez uvedenia konkrétnych aspektov)
    • ďalšia položená otázka: Do akej miery zasiahne EED do SPP?
      • už to na Komisii riešili
      • predpoklady pre novú SPP boli tvorené ešte pred EED – potrebujeme posúdiť dôsledky (a to teraz robíme) – pre niektoré ČŠ toto nebude znamenať zásadné zmeny – navštívil nedávno Rakúsko - opatrenia, ktoré používajú v II. pilieri-väčšina z nich sa týka enviro a klimatickej oblasti, majú rozvinuté ekologické poľnohospodárstvo => pre mnohé štáty aplikovanie EED bude znamenať len pokračovaniu v už dobrej práci
    • je za zaradenie blahobytu zvierat do F2F – welfare sa netýka len etiky, ale má aj dopad na kvalitu mäsa
    • odzneli názory, že by mala byť synergia medzi touto politikou a inými politikami; keď pracujeme na SPP, musíme pozerať na iné politiky – kohéziu zvlášť, lebo vidiecke oblasti nie sú iba o SPP – má tu miesto Kohézny fond – na aktivity, ktoré sa priamo netýkajú poľnohospodárstva  
 
 
Nariadenie o prechodných pravidlách:
  • väčšina ministrov vyjadrila želanie, aby sa čo najskôr dosiahlo čiastočné všeobecné smerovanie – bez ohľadu na vývoj rokovaní o MFF (len PT, CY a LT vyjadrili, že treba počkať na MFF)
  • ministri sa zhodli (úplná zhoda), že súčasné pravidlá majú byť zachované (bez nových prvkov) a financované z nových peňazí
  • čo sa týka trvania prechodného obdobia, niektoré delegácie vyjadrili preferenciu čo najkratšieho prechodného obdobia (1 rok) – napr. DK, LV, A; zatiaľ čo iné spochybnili, že jeden rok by bol postačujúci a relevantnejšie sa im zdali dva roky (B, DE, CZ, L)
  • niektoré delegácie poukázali na skutočnosť, že v návrhu sa neuvádza prechodná vnútroštátna pomoc, pričom by chceli, aby uvedená podpora pokračovala aj v roku 2021 aspoň na úrovni poskytovanej v roku 2020
  • nad niektorými prvkami znenia však bude potrebné pouvažovať v ďalších diskusiách (a ČŠ sa už k niektorým aspektom na tomto zasadnutí vyjadrili), okrem iného aj o: dĺžke prechodného obdobia, podmienkach rozšírenia programov rozvoja vidieka, dobe platnosti AEKO záväzkov a pokračovaní operačných programov organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny
  • na rozdiel od reformy SPP sa obsah návrhu môže prerokovať nezávisle od číselných údajov - chorvátske predsedníctvo uvedie všetky číselné údaje v hranatých zátvorkách a po dosiahnutí dohody o VFR ich aktualizuje
  • ČŠ vyzvali EK, aby zodpovedala technické otázky čo najskôr
  • Česká republika vyzvala na odstránenie povinnosti alokácie 5% na CLLD (LEADER)
 
Zaujímavé vyjadrenia:
  • Holandsko potrebuje počuť od Komisie o rozsahu a úrovni ambícií EED, vrátane F2F, a ako budú tieto prepojené s SPP a inými EÚ politikami, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva; ďalej vyjadrilo potrebu vedieť presnejšie, ako bude EED ovplyvňovať hodnotenie národných strategických plánov; a ďalej tiež, aký bude vzťah medzi SPP a zníženým používaním hnojív, antibiotík a pesticídov a prísnejším welfare
  • írsky zástupca sa veľmi rázne obrátil na zástupcov Komisie – či prichádzajú aj s novými peniazmi, keď žiadajú dodržiavanie nových opatrení – „alebo či prichádza s veľkolepou novou EED a hovorí nám, že toto všetko musíme robiť so pôvodnými zdrojmi, ktoré budú ešte znížené o 5%?(reči sú zadarmo, ale tieto opatrenia budú stáť farmárov peniaze)“ /citované/
  • grécky zástupca položil zásadné otázky: Bude zaistené financovanie EED? Alebo hovoríme iba o existujúcich zdrojoch (podľa návrhu Komisie)? Znamená EED nové opatrenia alebo zahŕňa len tie, ktoré sú už súčasťou návrhu SPP? – dodal, že treba nájsť rovnováhu medzi týmito dvomi otázkami
  • nechceme, aby sa z poľnohospodárov stali záhradníci – sú to producenti potravín (Nemecko)
  • pravidlá vo vzťahu k EED treba nastaviť jednoducho, jasne a predovšetkým realisticky; v žiadnom prípade nesmie dôjsť k zvyšovaniu administratívnej záťaže alebo k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva (Česká republika)
  • situácia každého ČŠ je odlišná a to by malo byť vzaté do úvahy – či hovoríme o znižovaní skleníkových plynov alebo biodiverzite (Litva)
  • emisie je potrebné znižovať proporčne so zohľadnením podielu každého odvetvia na znečisťovaní (Slovensko)
  • pri poľnohospodárstve nemôžeme zabúdať, že jeho úlohou je v prvom rade produkcia a bezpečnosť potravín (Slovensko)
  • Slovensko preferuje individuálny prístup k jednotlivým štátom pre lepšie dosahovanie cieľov; v prípade zníženia používania chemických pesticídov či hnojív je potrebné zohľadniť národné špecifiká – v porovnaní s inými ČŠ používame v SR menej hnojív – celoplošné znižovanie hnojenia bez zohľadnenia národných špecifík nie je správne (podobne sa vyjadrilo aj Lotyšsko)
  • stratégia EED by nemala negatívne dopadať na potravinovú bezpečnosť
  • prioritou pre Holandsko je o.i. náhrada umelých hnojív hnojom
  • ozeleňovanie môže byť konkurenčnou výhodou – potraviny vyprodukované v EÚ sú bezpečné a kvalitné  (Slovinsko)
  • už je takmer február (termín bol do konca r. 2020) a nemáme kritériá na hodnotenie strategických plánov čo sa týka ambicióznosti dosahovania zelených cieľov (Bulharsko)
  • vítame F2F – sú to naše spoločné ciele; otázkou je, ako to uskutočniť /môžeme povedať farmárom, že od zajtra nepoužívate pesticídy, ale mali by sme im dať aj alternatívu – keďže dopyt po potravinách rastie a teda produkcia musí pokračovať s postupmi, ktoré sú zelenšie/ (Bulharsko + Lotyšsko)
    • treba urobiť prehľad celkovej regulácie v EÚ v tejto oblasti, aby sme umožnili farmárom tak skoro ako je to možné prístup ku všetkým prípravkom na ochranu rastlín, ktoré môžu byť použité ako alternatíva
  • musíme zbúrať rozšírené mýty ako napríklad, že poľnohospodárstvo je v najväčšej miere zodpovedné za nárast emisií – poľnohospodárstvo je riešením, nie príčinou – pravidlá musia byť príležitosťou pre poľnohospodárov, nie trestom (Maďarsko)
  • podpora udržateľnej obehovej ekonomiky, ktorá je integrálnou súčasťou klimaticky neutrálnej ekonomiky, by mala byť zo všetkých EÚ fondov (Lotyšsko)
  • povinné ekoschémy ako nástroj na prechod od priamych platieb k ambíciám EED (Holandsko)
  • Holandsko verí, že ambície EED majú byť napĺňané bez ohľadu na to, aký bude nakoniec rozpočet SPP
  • najväčší príspevok poľnohospodárstva k cieľom EED cez SPP = zvyšovanie uhlíka v pôde (vápnenie kyslých pôd) – malo by byť financované z SPP (Estónsko)
  • Rumunsko navrhlo v rámci znižovania skleníkových plynov aj zníženie úrovne aktivity (zvlášť znižovanie počtu zvierat)
  • Bulharsko hovorilo o potrebe zaistenie ekonomickej a sociálnej udržateľnosti sektora vo svetle narastajúcich zelených ambícií, povinných ekoschém – v tej súvislosti spomenulo potrebu nárastu viazaných platieb (že pre nich je viazaná podpora kľúčová a musí sa zvýšiť – aby mohli čeliť ekonomickým a sociálnym výzvam v budúcnosti, zvlášť v zraniteľných sektoroch a v prípade rodinných fariem)
 
 
Stručné charakteristiky spomenutých stratégií:
 
Európsky ekologický dohovor (ďalej len EED)
  • EK uverejnila 11.12.2019 oznámenie s názvom „Európsky ekologický dohovor“[2], v ktorom sa stanovuje nová stratégia rastu, ktorej cieľom je moderné a konkurencieschopné klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ, ktoré efektívne využíva zdroje
  • odpovedá tak na enviro a klimatické výzvy
  • hlavným cieľom je klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ do roku 2050 (nulová bilancia emisie skleníkových plynov[3])
  • v oznámení sa zdôrazňuje, že k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody budú musieť prispieť všetky opatrenia a politiky EÚ[4]
  • oznámenie o EED obsahuje stratégiu Farm to Fork (Z farmy na stôl, ďalej len F2F) a SPP ako najdôležitejšie nástroje na pomoc farmárom a rybárom bojovať proti klimatickej zmene a chrániť ŽP, ale tiež s cieľom zaistiť ich živobytie a spravodlivý prechod na tieto opatrenia (viac o F2F nižšie)
 
Z Farmy na stôl (Farm to Frok, ďalej len F2F)
  • má byť predstavená na jar 2020
  • cieľom je pretvoriť celý hodnotový reťazec v potravinách na férovejší, zdravší a priateľskejší  k životnému prostrediu – obmedzením použitia pesticídov, chemických hnojív a antibiotík a znížením environmentálneho dopadu spracovania potravín a maloobchodu
  • príležitosť pre všetky články hodnotového reťazca
  • európske potraviny ako globálny štandard udržateľnosti
  • jedným z aspektov je tiež plytvanie potravinami
 
 
  • prepojenie národných strategických plánov a EED a F2F bude preskúmané
  • v oznámení Komisie sa v kontexte zelenej dohody a stratégie „Z farmy na stôl“ zdôrazňuje úloha národných strategických plánov pre poľnohospodárstvo pri prispievaní k intenzívnejšiemu využívaniu udržateľných postupov, ako sú precízne poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo (vrátane potreby rozšíriť plochu s ekologickým poľnohospodárstvom), agroekológia, agrolesníctvo a prísnejšie normy pre dobré životné podmienky zvierat
  • v oznámení sa uvádza, že ekoschémami by sa mali poľnohospodári odmeňovať za dosahovanie lepších výsledkov v oblasti ŽP a klímy = za nakladanie s uhlíkom a jeho ukladanie do pôdy, za využívanie alternatívnych prípravkov na ochranu rastlín, za dosahovanie lepších výsledkov pri hospodárení so živinami v záujme zvýšenia kvality vody a zníženia emisií
 
 
  1. Európsky ekologický dohovor (EED) – aspekty týkajúce sa poľnohospodárstva
 
Debata bola založená na 3 otázkach, ktoré pripravilo Predsedníctvo:
O.1: V Európskom ekologickom dohovore sa navrhuje súbor kľúčových politík a opatrení, ktorých
cieľom je prispieť k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050. Poskytuje budúca SPP primeraný rámec na splnenie tejto ambície?
O.2: Aké ďalšie nástroje popri budúcej SPP by bolo možné použiť v sektore poľnohospodárstva  
s cieľom prispieť k ambíciám stanoveným v Európskej zelenej dohode?
O.3: Ktoré prvky tohto dohovoru považujete za tak mimoriadne dôležité, aby sa ďalej preskúmali na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo?
 
Priebeh diskusie:
 
Frans Timmermans - výkonný podpredseda EK pre Európsky ekologický dohovor:
  • musíme zabezpečiť dostatok potravy, musíme zlepšiť zachytávanie uhlíka, musíme drasticky znížiť použitie pesticídov (na Holanďana silné slovo), musíme zlepšiť kvalitu potravín, musíme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre naše vidiecke komunity – toto všetko tvorí jednu z najväčších výziev pre EÚ – a budeme sa musieť v tomto ohľade pozrieť na SPP – aby nás oba piliere viedli po tejto línii
  • poľnohospodári sa obávajú, či to bude pre nich výhodné – hovorí, že ak sa nám to podarí, ak ukážeme ako EÚ, že udržateľné poľnohospodárstvo je možné a EÚ je v ňom lídrom – že toto je veľmi sľubná budúcnosť – ale štrukturálne zmeny sú komplikované pre všetkých
  • všetky strategické plány musia byť v súlade s klimatickými a enviro kritériami, aby sme mohli naplniť náš spoločný cieľ uhlíkovo neutrálnej EÚ do roku 2050
 
Komisár Wojciechowski
  • farmári chcú prispieť k EED, ale obávajú sa rozpočtu – aby bol primeraný vzhľadom na výzvy vyplývajúce z EED
 
Španielsko
  • O.1 – dostatočný rozpočet 
  • O.2 – nové technológie, férové poľn. ceny
  • O.3 – budovanie povedomia, znižovania rizikovosti v produkcii, vyhýbanie sa plytvaniu potravinami, rovnováha v hodnotovom reťazci, ziskovosť, nákladová efektívnosť
 
Nemecko
  • EED nemôže byť len súborom nových opatrení popri novej SPP ako súbore nových enviro opatrení...musia byť previazané
  • je otázkou definovania, či teda tieto nové opatrenia v SPP sú súčasťou EED, alebo či EED je niečo odlišné
  • poľnohospodárstvo je kľúčovým sektorom pre riešenie – musí mať preto dostatočný rozpočet – teda zosúladenie a dostatok zdrojov
  • O.1 – SPP je správnym rámcom; má min. rozpočet na enviro a klimatické opatrenia
  • viac priestoru pre divé rastliny a živočíchov v neproduktívnych oblastiach (všetci môžu prispieť – či malé alebo veľké farmy
  • aj malé aj veľké farmy majú svoje opodstatnenie, nemali by sme ich stavať proti sebe
  • O.2 – okrem SPP – iné cielené opatrenia – napr. výskum, nové technológie – aby sme mali udržateľný objem úrodu a nepoužívali príliš veľa prípravkov na ochranu
  • O.3 – vychádzajúc z úlohy poľn. pri zachovaní biodiverzity – interakcia medzi stratégiou pre biodiverzitu a SPP je veľmi dôležitá, ak sa pozrieme na celý hodnotový reťazec (F2F) spotrebiteľ je veľmi dôležitý – lebo on rozhoduje, čo má a čo nemá byť produkované – musíme spotrebiteľovi uľahčiť voľbu, ktorá je udržateľná, výživná a zdravá a vyhnúť sa plytvaniu potravinami (je to tiež záležitosť obchodu); stratégia pre lesy; nechceme, aby sa z poľnohospodárov stali záhradníci – sú to producenti potravín
 
Česko
  • veľká výzva, ktorej EÚ čelí v oblasti klimatickej zmeny – a to, čo sa týka mitigácie ako aj adaptácie
  • O.1 – koncept novej SPP má potenciál na naplnenie ambícií EED; pre ČR je dôležité, aby pravidlá vo vzťahu k EED boli nastavené jednoducho, jasne a predovšetkým realisticky; v žiadnom prípade nesmie dôjsť k navyšovaniu administratívnej záťaže alebo k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva – potreba dostatočných a dodatočných fin. prostriedkov; ak si nastavíme vyššie ambície a nenavýšime rozpočet, nebude to fungovať
  • O.2 – veda, výskum a inovácie; prenos znalostí a zavádzanie nových technológií (vrátane digitálnych) do praxe; zároveň bude treba sledovať previazanosť s ďalšími politikami EÚ (životné prostredie, obchodná politika)
  • O.3 – očakávam, že sa o všetkých týchto oblastiach a dopadoch na európske poľnohospodárstvo, resp. relevantných dokumentoch EK budeme na nasledujúcich zasadaniach baviť a to vrátane otázky rovnováhy medzi rozpočtom a ambíciami
  • v rámci Rady AGRIFISH – nesmieme zabudnúť na obrovský potenciál v oblasti lesníctva, kde vnímam potrebu prijatia novej stratégie EÚ pre lesy po roku 2020 a tiež oblasť rybárstva a akvakultúry
 
Francúzsko
  • poľnohospodárstvo môže prispieť k uhlíkovej neutralite do roku 2050 prostredníctvom zachytávania uhlíka  - musíme poskytnúť podporu farmám, aby boli odolnejšie, samostatnejšie a menej vstupov; podporujeme novú zelenú architektúru, lebo navyšuje enviro požiadavky – posilnená kondicionalita, povinné eskochémy, posilnenie proteínovej nezávislosti  - bielkovinové plodiny, zníženie závislosti na importe bielkov. plodín - ale potreba dostatočného financovania – potreba udržania rozpočtu SPP na jeho súčasnej úrovni; dostatok zdrojov v I. pilieri na financovanie ekoschém; k stratégii F2F (Z farmy na stôl) musia prispieť aj iné politiky, nie je to len úloha SPP; 50% pokles použitia pesticídov do roku 2025 by malo byť naším cieľom – mrzí ma, že v EED nie je stanovená cieľová hodnota; nielen SPP sa má podielať na znížení vstupov, potrebujeme celkový legislatívny rámec
  • alternatívne riešenia k biologickej kontrole škodcov – produkty, ktoré majú byť širšie a rýchlejšie dostupné...máme v tomto smere veľké očakávania od European Innovation Initiative a Horizon Europe - môžu prispieť v zmysle týchto nových technológií
  • taktiež zníženie použitia antibiotík
  • F2F – mala by poskytnúť viac info ohľadom pôvodu potravín; z krátkodobého hľadiska musíme zaistiť adekvátne označovanie čo sa týka pôvodu spracovaných produktov – aby občania mali dôveru v to, čo jedia; EED by mal tiež posilniť boj proti falšovaniu potravín
  • taktiež je dôležitý príspevok lesníctva na splnenie našich enviro a klimatických cieľov; stratégia v oblasti lesníctva EÚ by mala vziať do úvahy aj dôležitosť obchodu s drevom
  • obava farmárov z nutnosti plniť prísne kritériá zatiaľ čo sú vystavení zahraničnej konkurencii, ktorá takýmto pravidlám nečelí (výnimky v medzinárodných obchodných zmluvách pre poľn. produkty, lebo to nie je to isté ako technologické produkty); férové konkurenčné podmienky           
 
Litva
  • požaduje analýzu vplyvu pre opatrenia prijaté v rámci EED
  • situácia každého ČŠ je odlišná a to by malo byť vzaté do úvahy – či hovoríme o znižovaní skleníkových plynov alebo biodiverzite
  • mnohé aspekty EED ovplyvňujú poľnohospodárstvo – okrem F2F by Rada pre poľnohospodárstvo mohla diskutovať aj o stratégii pre biodiverzitu, akčnom pláne o nulovom znečistení, taktiež o stratégii ako znížiť použitie pesticídov, antibiotík a syntetických hnojív
  • či budúca SPP je kompatibilná s EED je ťažké teraz hovoriť vzhľadom na stav jednaní...a teda, že či cieľ je reálny
  • obava z administratívnej záťaže (vzhľadom na zmenu od pravidiel k výsledkom)
  • rastúca ambícia musí byť podporená rastúcim rozpočtom
  • je dôležité, aby EED mal vplyv na globálne systémy produkcie potravín a poľn. trhy a aby poháňal zmeny na globálnej úrovni; žiadne potrav. produkty, ktoré nespĺňajú požiadavky, nemôžu vstupovať na naše trhy; a tešíme sa na návrhy, ako zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci
 
Dánsko
  • SPP by mala odrážať ambície EED – dôležitým nástrojom by bolo – dať poľnohospodárom šancu poskytnúť viac prírody na poľnohospodárskej ploche bez toho, aby stratili priame platby; sme preto za ambiciózne vyčlenenie objemu peňazí ne zelené ciele v oboch pilieroch; v budúcnosti budeme od niektorých farmárov žiadať viac ako od iných v zmysle napĺňania zelených cieľov – musíme byť preto schopní týchto farmárov kompenzovať – tých, ktorí robia viac ako ostatní
  • F2F – podporujeme návrh na stanovenie cieľov čo sa týka zníženia pesticídov, hnojív a antibiotík – v Dánsku máme veľmi striktnú reguláciu vo všetkých troch prípadoch (môže byť príkladom); aj welfare by mal byť zahrnutý v stratégii (kľúčové pre Dánsko)
  • spoločná regulácia, ktorá podporuje poľnohospodárstvo priateľské ku klíme pre všetky ČŠ – návrh: klimatické štandardy pre farmy zahrnúť pod smernicu o priemyselných emisiách; iný návrh: regulácia, ktorá by podnecovala zachytávanie uhlíka (definícia spôsobilého hektára tak, aby bola konzistentnosť medzi SPP a EED)
 
Slovensko (G. Csicsai)
  • Európsky ekologický dohovor je kľúčovým dokumentom pre budúcnosť EÚ – Slovensko víta, že aj ministri poľn. sú zapojení do tejto diskusie
  • súhlasíme, že jedinou cestou je transformácia všetkých odvetví hospodárstva
  • emisie je potrebné znižovať proporčne so zohľadnením podielu každého odvetvia na znečisťovaní
  • pri poľnohospodárstve nemôžeme zabúdať, že jeho úlohou je v prvom rade produkcia a bezpečnosť potravín
  • O.1 – reforma SPP zohľadňuje zvýšenú enviro ambíciu – očakáva sa však doplnenie nových prvkov vyplývajúcich zo stratégie F2F, ktorých vloženie do strateg. plánov nie je zatiaľ jasné – ich naplnenie bude závisieť aj od rozpočtu SPP
  • súhlasí s novou stratégiou pre lesy
  • budúca SPP dostatočne nezohľadňuje ambície klimaticky neutrálnej EÚ pre aktivity týkajúce sa lesa – adaptácia lesov na klimatické zmeny, posilnenie ich mitigačnej funkcie a zachovanie biodiverzity si vyžadujú zvláštnu podporu
  • SR preferuje individuálny prístup k jednotlivým štátom pre lepšie dosahovanie cieľov; v prípade zníženia používania chemických pesticídov či hnojív je potrebné zohľadniť národné špecifiká – v porovnaní s inými ČŠ používame na SR menej hnojív – celoplošné znižovanie hnojenia bez zohľadnenia národných špecifík nie je správne
  • O.2 – radi budeme pokračovať v rozhovoroch o EED so zreteľom na stratégiu F2F – našou prioritou je preskúmanie opatrení, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť našich poľnohospodárov – nakoľko na SR zaznamenávame pokles plôch ŠRV ako aj pokles ŽV
 
Poľsko
  • SPP zohľadňuje stratégiu F2F (vyššia úroveň enviro ambícií) – toto by sa malo odrážať aj v rozpočte + úplná konvergencia priamych platieb
  • zohľadniť biologické a technologické limity v jednotlivých krajinách
  • stratégia by nemala negatívne dopadať na potravinovú bezpečnosť
  • O.2: bioekonomika, obehová ekonomika, rámcový program pre výskum
 
Írsko
  • poľnohospodárstvo je súčasťou riešenia
  • už teraz je produkcia potravín podmienená dodržiavaním vysokých enviro štandardov
  • od poľnohospodárov sa bude žiadať viac – potreba adekvátneho rozpočtu; zníženie rozpočtu nie je spravodlivým prechodom do nového spôsobu fungovania (5% zníženie rozpočtu a 15% zníženie zdrojov v II. pilieri, ktorý je používaný na enviro schémy, ktoré nám umožňujú zvládnuť enviro výzvy)
  • čo mu nie je jasné – či zástupca Komisie sem prichádza s novými peniazmi, aby nám pomohol robiť nové veci - alebo či prichádza s veľkolepou novou EED a hovorí nám, že toto všetko musíme robiť so pôvodnými zdrojmi, ktoré budú ešte znížené o 5% - je to otázka kredibility EED – či Komisia uznáva, že vyššia ambícia musí znamenať aj adekvátny rozpočet...na už aj tak napnutý SPP rozpočet vŕšime ďalšie požiadavky EED; reči sú zadarmo, ale tieto opatrenia budú stáť farmárov peniaze
  • O.1: budúca SPP môže byť rámcom na zabezpečenie enviro ambícií a v našich nadchádzajúcich rozhovoroch musíme túto úroveň ambícií udržať; rámec a ambície musia byť zohľadnené adekvátnym rozpočtom
  • O.2:  výskum a inovácie, koherencia medzi SPP a obchodnou a environmentálnou politikou
  • O.3: ako zaistiť súlad v súčasnosti prebiehajúci reformný proces SPP a EED a F2F, ako toto možno zapracovať do budúcich obchodných dohôd EÚ; znalostné a inovačné systémy a aplikácia nových technológií (zvlášť digitálnych)
 
Grécko
  • nadväzuje na Írsko
  • financovanie a ambície sú prepojené; ak si myslíme, že potrebujeme robiť viac pre životné prostredie – robíme politický sľub a ten vyžaduje financovanie
  • otázka: Bude zaistené financovanie EED? Alebo hovoríme iba o existujúcich zdrojoch (podľa návrhu Komisie)?
  • otázka: Znamená EED nové opatrenia alebo zahŕňa len tie, ktoré sú už súčasťou návrhu SPP?
  • musíme nájsť rovnováhu medzi týmito dvomi otázkami
  • ako budeme bojovať proti falšovaniu potravín?      
  • ďalšie otázky: importovaný tovar musí spĺňať rovnaké environmentálne štandardy
  • o týchto dôležitých aspektoch EED treba rozprávať s poľnohospodármi
  • čo ma zarazilo – komisár povedal, že Rada ministrov má za úlohu postarať sa o financovanie – v Rade ministrov sa väčšina ministrov jasne vyjadrila, že treba zachovať aspoň súčasný rozpočet – treba zistiť či v kontexte EED Komisia ponúka nejaké doplnenie                  
  • O.2: poľnohospodárstvo môže prispievať v oblasti bioekonomiky a obehového hospodárstva
  • O.3: potrebujeme sa pozrieť na hnojivá a prípravky na ochranu rastlín; falšovanie potravín; geografické označovanie
 
Cyprus
  • poľnohospodárstvo nie je jedinou politikou, ktorá má slúžiť dosiahnutiu environmentálnych cieľov a rozvoju vidieka – je súčasťou riešenia
  • poľnohospodárstvo rešpektujúce ŽP musí ísť ruka v ruke s adekvátnym financovaním a tiež v línii iných politík EÚ
  • nemôžeme zvýšiť úroveň ambícií bez dostatočných finančných prostriedkov
  • O.2: zníženie použitia prostriedkov na ochranu rastlín a hnojív musí byť Radou zvážené holisticky (berúc do úvahy produkciu potravín); inovácie, nové technológie na boj proti chorobám; zníženie používania škodlivín v súvislosti s biodiverzitou; F2F má veľký význam (zlepšenie podmienok poľnohospodárov) – treba rozprávať s poľnohospodármi a spotrebiteľmi
 
Švédsko
  • EED sa týka aj iných sektorov, ale poľnohospodárstvo má kľúčovú úlohu
  • ak nebudeme mať konkurencieschopné a udržateľné poľnohospodárstvo, nebude možné dosiahnuť navrhované ambície – vítajú preto úmysel, že enviro a klimatické záležitosti majú byť predložené v rámci prichádzajúce iniciatívy F2F
  • taktiež welfare zvierat a antimikrobiálna rezistencia by mali byť predložené v rámci stratégie
  • O.1: návrh SPP môže byť užitočným rámcom na dosiahnutie cieľov EED; dostatočné zdroje vyčlenené na efektívne cielené opatrenia
  • efektívne ukazovatele
  • O.2: výskum, inovácie, digitalizácie, nárast produktivity
  • O.3: aktualizovanie stratégie o biodiverzite, aktualizovanie a obnovenie smernice o OZE
  • je jasné prepojenie medzi aktívnym poľnohospodárom a zachovaním biodiverzity, ktoré s tým súvisí
 
Luxembursko
  • návrh novej SPP je už dosť ambiciózny (s vyčlenenými zdrojmi na enviro a klimatické účely) – treba aj ambiciózny rozpočet (aj v súvislosti s EED)
  • nesmieme zabúdať na ekonomický a sociálny aspekt – dostupnosť potravín je tiež dôležitá
  • O.2: výskum a inovácie, zlepšenie produkčných technológií (precízne poľnohospodárstvo, znižovanie vstupov, zvyšovanie výstupov)
  • naše vysoké ambície sa musia odraziť v obchodných dohodách – inak budú postihnutí poľnohospodári a očakávania verejnosti budú sklamané
 
Slovinsko
  • ozeleňovanie môže byť konkurenčnou výhodou – potraviny vyprodukované v EÚ sú bezpečné a kvalitné 
  • kľúčové intervencie, ak chceme dosiahnuť ciele: zmierňovanie klimatickej zmeny, ochrana prírodných zdrojov, zníženie použitia prípravkov na ochranu rastlín a antibiotík, prevencia straty opeľovačov
    •  výskum a inovácie, investície, smart technológie (digitalizácia)
  • povedomie spotrebiteľa (udržateľnosť produkcie potravín, ako boli vyprodukované, aká je nutričná hodnota, uhlíková stopa), plytvanie potravinami, príspevok rybárstva, udržateľné obhospodarovanie lesa
  • ČŠ sú rôzne rozvinuté v týchto oblastiach – podporujeme princíp solidarity a proporcionality zdieľania bremena (kde je produkcia náročnejšia, tam treba vyššie podpory)
  • dôstojný život poľnohospodárov
 
Bulharsko
  • SPP je dobrým regulačným rámcom na dosiahnutie týchto cieľov, ale návrh novej SPP bol predložený pred EED – na základe rozpočtu, ktorý nie je dostatočný
  • bez dostatočných zdrojov dôjde k znehodnoteniu činnosti farmárov a vytlačia sa malí a strední, ktorí sú prioritou politiky
  • už je takmer február (termín bol do konca r. 2020) a nemáme kritériá na hodnotenie strategických plánov čo sa týka ambicióznosti dosahovania zelených cieľov
  • je našou spoločnou obavou, že vyššie zelené ambície sa neodrázia v rozpočte
  • rokovania majú teda pokračovať štandardne, ako bolo plánované – a všetko, čo prichádza nad rámec znamená opätovné prepočítanie zdrojov a teda nadstavbu na to, čo už máme
  • O.2: vítame F2F – sú to naše spoločné ciele; otázkou je, ako to uskutočniť /môžeme povedať farmárom, že od zajtra nepoužívate pesticídy, ale mali by sme im dať aj alternatívu – keďže dopyt po potravinách rastie a teda produkcia musí pokračovať s postupmi, ktoré sú zelenšie/
    •  regulácia marketingu zelených prípravkov na ochranu rastlín sa schvaľuje roky – a teda na to, aby sme naplnili ambiciózne ciele EED musíme urobiť prehľad celkovej regulácie v EÚ v tejto oblasti, aby sme umožnili farmárom tak skoro ako je to možné prístup ku všetkým prípravkom na ochranu rastlín, ktoré môžu byť použité ako alternatíva
  • rybárstvo  a lesníctvo: potreba novej stratégie pre lesy (lesy sú dôležité na dosiahnutie cieľov)
 
Maďarsko
  • EED bude mať dopad na európske poľnohospodárstvo
  • všetky sektory, vrátane poľnohospodárstva, budú musieť prispieť v boji proti klimatickej zmene a zachovaniu biodiverzity
    •  SPP bola v tomto smere prvou politikou, ktorá už v roku 2013 zaviedla greening   
  • je samozrejmé, že príspevok poľnohospodárstva sa bude musieť zvýšiť, ale musíme nájsť rozumnú rovnováhu medzi príspevkom poľnohospodárstva a iných sektorov
  • musíme zbúrať rozšírené mýty ako napríklad, že poľnohospodárstvo je v najväčšej miere zodpovedné za nárast emisií – poľnohospodárstvo je naopak riešením, nie príčinou – pravidlá musia byť príležitosťou pre poľnohospodárov, nie trestom
  • O.1 – SPP je dobrým rámcom pre implementáciu našich ambícií; ale ak sa od nás viac očakáva, potrebujeme viac peňazí – Maďarsko žiada zachovanie súčasnej úrovne dotácií
  • správa o EED vyžaduje, aby boli eviro a klimatické ambície implementované prostredníctvom strategických plánov
    • otázky – ako súvisí EED a F2F s SPP; ako chce Komisia kontrolovať, či sú strategické plány v súlade s EED
    • vzhľadom na to, že na viacerých aspektoch dohody sa ešte len pracuje, obávame sa oneskorenia prijatia novej SPP (v súvislosti so zjednotením EED a SPP)
  • O.2: výskum a inovácie (modernizácia poľnohospodárstva a RV, prechod k uhlíkovej neutralite) + v tomto smere sa môžu zdroje navýšiť použitím zdrojov vyčlenených pre poľnohospodárstvo a RV v Horizon 2020 + DigitalEurope; významnú úlohu má tiež lesníctvo (nová stratégia pre lesy)
  • O.3: obnoviteľné zdroje, obehová ekonomika, nová stratégia pre biodiverzitu, aspekty Zelenej dohody (hlavne Fond pre spravodlivú transformáciu (ang. Just Transition Fund, ďalej len JTF) – neobsahuje ustanovenia, ktoré by súviseli s poľnohospodárstvom - vzbudzuje preto obavy, že Komisa alokovala 7,5 mld. € určených pre tento Fond do okruhu 3 – kam patrí aj SPP – fakt, že je treba zabezpečiť zdroje pre nepoľnohospodársky fond nemôže znamenať, že tieto sa majú získať znížením zdrojov pre SPP
    •  implementácia EED nemôže znamenať nárast cien
    •  musíme zaistiť zdroje pre SPP na súčasnej úrovni
 
Taliansko
  • poľnohospodárstvo je súčasťou riešenia enviro výziev – musíme si v tomto smere stanoviť správne nástroje a ciele, ktoré zaistia, že naši poľnohospodári a občania sú lepšie chránení
  • farmár musí byť vnímaný ako ochranca biodiverzity a ekosystémov – a musíme ich podporovať – cez nástroje novej SPP
  • priority: obehová ekonomika, boj proti plytvaniu potravinami (vytvorenie európskej aliancie)
  • nové klimatické nákazy (choroby, škodcovia)
  • boj proti neférovej konkurencii, označovanie produktov
  • ochrana príjmov farmárov, sociálna a enviro udržateľnosť musí ísť ruka v ruke s ekonomickou udržateľnosťou – viac úsilia vyžaduje viac finančných zdrojov
  • O.1: nová SPP už obsahuje konkrétne odpovede na požiadavky udržateľnosti EED
  • O.2: odolnosť fariem, konkurencieschopnosť; poľnohospodárstvo je v prvom rade obeťou klimatickej zmeny (musia byť podporovaní); použitie iných európskych fondov – ESF (vzdelávanie), EFRR
  • O.3: riadenie rizík treba riešiť - nový fond v I. pilieri na riešenie katastrofických klimatických udalostí
  • zvýraznila potrebu dostatku zdrojov 
 
Lotyšsko
  • O.1: špecifické enviro a klimatické ciele SPP a typy intervencií sú dostatočné na flexibilné uskutočnenie EED; ale – vysoké ambície a prísne kritéria vyhodnocovania v SPP vedú k obavám, že proces koordinácie voči Komisii by mohol byť komplikovaný; nariadenie o SPP nemusí nutne obsahovať dostatočnú flexibilitu a subsidiaritu, ako prispôsobiť strategické plány našim podmienkam – treba tomu venovať pozornosť, aby tam tá flexibilita bola
  • financovanie SPP nebude dostatočné na dosiahnutie všetkých cieľov EED
  • dosahovanie poľnohospodárskych cieľov EED by mohlo byť podporené príspevkom z iných fondov – napr. EFRR, Horizon Europe, ESF+, Mechanizmus spravodlivej transformácie (JTM)
  • podpora udržateľnej obehovej ekonomiky, ktorá je integrálnou súčasťou klimaticky neutrálnej ekonomiky, by mala byť zo všetkých EÚ fondov
  • JTM by mal byť financovaný z nových peňazí – nie na úkor SPP
  • O.3: chceli by sme na Rade AGRIFISH diskutovať o nasledujúcich aspektoch EED: klimatické ambície EÚ do roku 2030 a 2050 v kontexte systému obchodovania s povolenkami, podpora opatrení v oblasti obehovej ekonomiky (v kontexte bioekonomiky), výskum a inovácie (v kontexte Horizon Europe), F2F   
  • čo v nás vyvoláva obavy ohľadom EED:
    • povinné zníženie prostriedkov na ochranu rastlín - nie sú dostupné v súčasnosti alternatívy + použitie týchto prostriedkov je veľmi odlišné naprieč krajinami
      • myslíme si preto, že by bolo lepšie znížiť riziko použitia prípravkov na ochranu rastlín (dobré poľnohospodárske postupy)
    •  nemali by sme sa sústrediť len na emisie skleníkových plynov, ale tiež zamerať sa na navýšenie opatrení na zachytávanie uhlíka v pôde
 
Portugalsko
  • O.1:SPP má relevantnú pozíciu; 40% rozpočtu SPP na klimatické ciele; ale extra ambície znamenajú extra náklady pre farmárov – malo by to byť zohľadnené v JTM; adekvátny rozpočet pre SPP
  • O.2: iné fondy – Horizon, LIFE program, INTERREG, Kohézny fond, EFRR...
  • O.3: F2F, znižovanie použitia hnojív a iných chemických vstupov, pesticídov – potrebujeme o týchto veciach relevantnú debatu s cieľom ukázať že bojujeme proti plytvaniu potravinami a vieme zabezpečiť kvalitné potravinami      
  • revízia LULUCF regulácie (ako súčasť napĺňania klimatických cieľov)
  • agrolesníctvo má veľký význam v stredozemnej oblasti (ako kombinácia poľnohospodárstva a lesníctva)
 
Holandsko
  • EED je vítaný; poľnohospodári majú v jeho napĺňaní úlohu; EED je v súlade s holandskými ambíciami udržateľnej a obehovej ekonomiky
  • potrebujú prediskutovať EED v parlamente, aby mohli finalizovať svoju pozíciu
  • Holandsko potrebuje počuť od Komisie o rozsahu a úrovni ambícií EED, vrátane F2F, a ako budú tieto prepojené s SPP a inými EÚ politikami, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva; potrebujeme tiež vedieť presnejšie, ako bude EED ovplyvňovať hodnotenie národných strategických plánov; chceme tiež vedieť, aký bude vzťah medzi SPP a zníženým používaním hnojív, antibiotík a pesticídov a prísnejším welfare
  • zdôrazňuje tiež potrebu dostatočného prechodného obdobia 
  • SPP je nástrojom na naplnenie ambícií EED – ale nie je to jediný nástroj; povinné ekoschémy ako nástroj na prechod od priamych platieb k ambíciám EED
  • Holandsko verí, že ambície EED majú byť napĺňané bez ohľadu na to, aký bude nakoniec rozpočet SPP
  • obehový potravinový systém (efektívne používanie biomasy, opätovné použitie vedľajších produktov poľnohospodárstva)
  • používanie alternatívnych bielkovín v krmivách, použitie zbytkových produktov z potravinového priemyslu prispeje k udržateľnému poľnohospodárstvu a napomôže napĺňaniu EED cieľov
  • prioritou pre Holandsko je tiež náhrada umelých hnojív hnojom
 
Estónsko
  • vítame EED
  • O.1: SPP je dobrým rámcom, ale je potrebné dostatočné financovanie (znižovanie enviro dopadu poľnohospodárstva, zavádzanie biohospodárstva a obehovej ekonomiky vyžaduje veľké investície) + musí byť vzaté do úvahy, že SPP má aj iné dôležité ciele okrem klímy; najväčší príspevok poľnohospodárstva k cieľom EED cez SPP: zvyšovanie uhlíka v pôde (vápnenie kyslých pôd) – malo by byť financované z SPP
  • ďalej čo je dôležité, je budovanie povedomia spotrebiteľa (prenos znalostí)
  • O.2: synergia a spolupráca medzi rozličnými oblasťami politiky, výskum a inovácie, budovanie povedomia, Horizon Europe, medzinárodná spolupráca, resp. regionálna spolupráca
  • O.3: najdôležitejšie: F2F; iné aspekty EED tiež dôležité: ciele v oblasti klímy, ekosystémy, biodiverzita, obchodovanie s emisiami, výnimky zo spotrebnej dane; agenda iných konštelácii Rady, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom: financovanie bioekonomiky a obehovej ekonomiky
  • na záver: 3 myšlienky, ktoré súvisia s napĺňaním cieľov EED
    •  jednotné presadzovanie pravidiel + rovnaké podmienky čo sa týka konkurencie v EÚ – nové prijaté pravidlá by malo byť možné napĺňať vo všetkých ČŠ na rovnakej úrovni ambicióznosti a pri rovnakej úrovni financovania
    •  mať v mysli globálnu dimenziu – pri komunikácii s tretími krajinami zaistiť dodržiavanie prísnejších pravidiel; pravidlá vyplývajúce z EED majú byť míľnikom v medzinárodnej aréne a nie predmetom kritiky; minimálne spoločné požiadavky musia byť naplnené aj našimi obchodnými partnermi (aby sa predišlo neférovému postaveniu EÚ farmárov na svetovom trhu)
    •  vyššie ambície znamenajú vyššie náklady (potreba dostatočného financovania)
 
Rumunsko
  • O.1: SPP je dobrým rámcom na dosiahnutie ambicióznych cieľov EED, ale aby mohli farmári čeliť novým požiadavkám, je potrebné nasledovné:
    • primeraný rozpočet SPP (zvlášť pri konkurencii z tretích krajín, ktoré nemajú rovnaké štandardy)
    • návrh Komisie novej SPP by mal byť upravený v súlade so závermi F2F – prispôsobiť intervencie I. a II. piliera, aby lepšie odrážali vyššie ambície EED
  • O.2: inovácie a výskum, motivovanie zavádzania digitálneho poľnohospodárstva, presného poľnohospodárstva a nových technológií priateľských k životnému prostrediu (zníženie použitia chemických prípravkov a zníženie produkčných strát)
  • O.3: úloha poľnohospodárstva čo sa týka bezpečnosti potravín na jednej strane a klimatické a enviro ciele na strane druhej – potreba nájsť spravodlivú rovnováhu; identifikovanie konkrétnych možností na zníženie skleníkových plynov prostredníctvom technológií a tiež znížením úrovne aktivity (zvlášť znižovanie počtu zvierat); objasnenie JTM a ako bude použitý
 
Rakúsko
  • O.1: európske poľnohospodárstvo prispieva k mnohým enviro cieľom – to už v značnej miere je súčasťou SPP; poľnohospodári produkujú zdravé potraviny + je to jediný sektor, ktorý dokáže viazať CO2 
  • nová SPP bude ešte viac prispievať k dosahovaniu enviro a klimatických cieľov EED (posilnená kondicionalita ktorá bude platiť pre všetky farmy)
  • EED bude tiež závisieť na dobrom vzdelaní a školeniach - je potrebné zvýšiť povedomie u spotrebiteľov – aby bolo možné predať tieto produkty (ktoré sú napríklad vyprodukované pri prísnejších pravidlách pre welfare) + s tým súvisí aj potreba adekvátneho financovania
  • nesmieme zabudnúť na ceste ku klimatickej neutralite, že poľnohospodárstvo je zdroj obživy - potrebujeme do budúcnosti zaistiť produkciu potravín vysokej kvality a surovín pre bioekonomiku
  • aby sme neboli krátkozrakí a nekoncentrovali sa v prípade poľnohospodárstva a lesníctva len na znižovanie emisií
  • ďalším dôležitým nástrojom je výskum (hlavne Horizon Europe a jeho druhý pilier)
  • zdôrazňuje význam lesníckej stratégie EÚ – komplexne pristupuje k ŽP a klíme – je ju potrebné ďalej rozvíjať, aby ekonomický, ekologický a sociálny rozmer udržateľnosti boli zohľadnené v rovnakej miere
  • myslíme si, že v rámci čakania na stratégiu F2F – nemáme možnosť klásť konkrétne otázky, ale je potrebné zaistiť koherentnosť – je nevyhnutné, aby vypracovanie cieľov a opatrení týkajúcich sa poľnohospodárstva a lesníctva boli analyzované na relevantnej odbornej úrovni – iba tak budeme schopní zaistiť efektívnosť a koherentnosť
 
Belgicko
  • O.1: celý potravinový reťazec by sa mal posunúť na udržateľnejšiu úroveň (tú má poľnohospodárstvo kľúčovú úlohu, ale tiež potravinárstvo a distribúcia – na zaistenie ponuky potravín)
  • spotrebitelia sú tiež významným prvkom v tomto ohľade
  • poľnohospodárstvo a lesníctvo majú obrovský potenciál čo sa týka viazania uhlíka do pôdy a biomasy
  • európska klimatická neutralita ide nad rámec novej SPP – malo by to povzbudiť poľnohospodárov a celý reťazec k znižovaniu emisií na čo najnižšiu úroveň + zvyšovať viazanie uhlíka
  • nástroje SPP nám dávajú dostatočný priestor na naplnenie cieľov EED
  • Komisia chce dať fond pre transformáciu pod hlavičku 3 - fond by mal byť financovaný novými rozpočtovými zdrojmi (zdroje na SPP by sa nemali znížiť)
  • nová SPP dáva ČŠ viac zodpovednosti – je na Komisii, aby zaistila férové konkurenčné prostredie
  • ČŠ by mali dostať pri napĺňaní cieľov EED čo najväčšiu flexibilitu
  • Horizon Europe, EIB
  • musíme sa mať na pozore čo sa týka obchodnej politiky EÚ (vplyv na import a export potravín a ich produkciu) – dohody by mali byť vyvážené
  • EED odkazuje veľakrát na strategické plány a EED má byť inkorporovaná do strategických plánov – treba to vyjasniť, spolu so spôsobom vyhodnocovania strategických plánov zo strany Komisie v tomto ohľade
  • O.3: F2F, lepšia informovanosť o EED a iných aspektoch tejto dohody, ktoré majú dopad na poľnohospodárstvo (emisie CO2, dusík, biodiverzita, nová vízia pre rozvoj vidieka, nulové znečistenie, antibiotiká, znečisťujúce látky a pod.)
 
Malta
  • EED - ambiciózny návrh a preto potrebné zdroje
  • O.1: SPP musí mať úlohu pri naplňovaní EED cieľov, ale Malta dúfa, že nová SPP vytvorí efektívnejší rámec podmienenosti – malé farmy by mali byť vyňaté (administratívna záťaž a nárast nákladov pre tieto farmy) – tieto malé farmy majú malý dopad na ŽP; ekoschémy by mali byť dobrovoľné (flexibilita, subsidiarita); už existujúce platby povzbudzujú k naplňovaniu ekologických cieľov
  • O.2: organizácie výrobcov a družstvá by mali pomáhať napĺňaniu cieľov EED, súhlasíme so stratégiou F2F – chceme ju zvoliť ako hlavnú tému pri stretnutí na Malte
  • O.3: aspekty EED a zaistiť, aby neboli farmárom pridávané ďalšie bremená; potrebná lepšia koordinácia
 
Fínsko
  • O.1: SPP je dobrým rámcom; napomôže dosiahnuť ciele EED; ale – potreba dostatku zdrojov z MFF pre SPP (aby ciele boli dosiahnuté) – zvlášť je dôležité zachovať dostatok zdrojov pre II. pilier
  • O.2: regulácia týkajúca sa ochrany rastlín, regulácia hnojív – tieto napomôžu znížiť riziko použitia prípravkov na ochranu rastlín a chemických hnojív; môžeme tiež posilniť činnosti mimo SPP, ktoré by prispeli k posilnenia povedomia spotrebiteľov a znížili by plytvanie jedlom; dôležitosť lesov na dosiahnutie cieľov EED – potrebujeme novú EÚ stratégiu pre lesy
  • O.3: EED by mal byť pripravené v spolupráci medzi rôznymi sektormi – AGRIFISH a jeho pracovné skupiny, pracovná skupina pre lesy + Stály lesnícky výbor EK; F2F, stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy, úprava LULUCF regulácie
  • konzultácie s odborníkmi na poľnohospodárstvo a lesy
  • zdôrazňuje dve záležitosti:
    • požiadavky na strategické plány by mali byť členským štátom zrejmé s dostatočným časovým predstihom (aby sa predišlo problémom v procese schvaľovania)
    •  významným je zníženie použitia a rizika používania prípravkov na ochranu rastlín, chemických hnojív a antibiotík – v tomto ohľade sa treba pozrieť na východzie pozície členských krajín – ciele musia byť založené na podložených faktoch a premyslené, aby boli nákladovo efektívne a adekvátne
 
Wojciechowski
  • diskusia bola veľmi zaujímavá
  • ďakuje tým, ktorí vyjadrili, že je potrebný dostatočný rozpočet na implementáciu EED
  • očakával väčšiu kritiku EED, keďže ide o niečo nové
    • bolo skôr počuť pripravenosť implementovať EED a súhlas
    • ale stále je tu otázka rozpočtu – EED zvyšuje očakávania voči farmárom a zároveň je menej peňazí v rozpočte
    •  vyjednávanie o MFF je teraz v ruke ČŠ – ide o politickú dohodu
  • rozpočet nerozhoduje o tom, či bude EED prijatý alebo nie, ale s nižším rozpočtom budú aj výsledky slabšie (a vznikne napätie)
  • vysvetľuje JTF a jeho umiestnenie do okruhu 3 – komisár vysvetľuje, že má byť financovaný z nových peňazí, nie zdroje z SPP
  • ako bude Komisia kontrolovať, či sú strategické plány v súlade s EED (čo sa opýtal maďarský minister)
    • reforma SPP umožňuje ČŠ flexibilitu (napríklad čo sa týka ekoschém, enviro klimatických záväzkov v II. pilieri...) – komisár predpokladá, že ČŠ chcú vedieť, aké typy opatrení bude EK akceptovať, resp. ako bude EK tieto merať – EK sa bude snažiť tieto otázky čo najlepšie zodpovedať (formou pokynov)
    • 23.1. som sa zúčastnil zasadania výboru COMAGRI a zazneli veľmi silné hlasy za vytvorenie zoznamu ekoschém – z ktorých by sa vyberalo – nevie ešte, akou formou to EK urobí (legislatíva, pokyny...), ale EK chce dať ČŠ vysvetlenie, ako majú ekoschémy vyzerať – bude sa to snažiť vyjasniť (je to problém aj pre komisára, lebo veľa rozprávame o opatreniach, ale bez uvedenia konkrétnych aspektov)
ďalšia položená otázka: Do akej miery zasiahne EED do SPP?
  • už sme to na Komisii riešili
  • predpoklady pre novú SPP boli tvorené ešte pred EED – potrebujeme posúdiť dôsledky (a to teraz robíme) – pre niektoré ČŠ toto nebude znamenať zásdné zmeny – navštívil som nedávno Rakúsko - opatrenia, ktoré používajú v II. pilieri-väčšina z nich sa týka enviro a klimatickej oblasti, majú rozvinuté oekologické poľnohospodárstvo => pre mnohé štáty aplikovanie EED bude znamenať len pokračovaniu v už dobrej práci
  •  musíme identifikovať osvedčené postupy
  •  som za zaradenie blahobytu zvierat do F2F – welfare sa netýka len etiky, ale má aj dopad na kvalitu mäsa
  • odzneli názory, že by mala byť synergia medzi touto politikou a inými politikami; keď pracujeme na SPP, musíme pozerať na iné politiky – kohéziu zvlášť, lebo vidiecke oblasti nie sú iba o SPP – má tu miesto Kohézny fond – na aktivity, ktoré sa priamo netýkajú poľnohospodárstva   
 
Chorvátsko (predsedníctvo)
  • ministri poľnohospodárstva uvítali možnosť hovoriť o poľnohospodárskych aspektoch EED
  • zhodli sa, že budúca SPP ako náhle bude schválená, môže vytvoriť adekvátny rámec, aby prispela k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050
  • posilnené požiadavky ohľadom klímy a ŽP, obsiahnuté v návrhu novej SPP, sú dobrým základom
  • potreba dostatočných fin. zdrojov
  • JTF – vzali sme na vedomie vysvetlenie EK
  • ministri sa tiež zhodli, že aby boli dosiahnuté ciele EED, bude potrebné okrem SPP využiť aj iné nástroje (lesníctvo, biodiverzita, výskum, nové technológie+ postavenie poľnohospodárstva v hodnotovom reťazci potravín a poľn. produktov, je potrebné využiť obehovú ekonomiku a boj proti plytvaniu potravinami, OZE, digitalizácia, precízne poľnohospodárstvo, je treba zvážiť otázku pesticídov a ŽV)
  • je potrebné o týchto aspektoch ďalej rokovať (využitie fondu Horizon Europe, EFRR, EIB)
  • strategické plány SPP musia dobre zapadať do implementácie EED
  • ministri sa tiež zhodli na tom, že poľnohospodárstvo čelí výzvam a niektorým emisiám sa nemožno vyhnúť, existuje tiež viacero príležitostí na ceste ku klimaticky neutrálnej ekonomike do roku 2050
  • poľnohospodárstvo a lesníctvo sú súčasťou riešenia, lebo ide o prirodzené spôsoby sekvestrácie uhlíka
  • F2F bude diskutované na nasledujúcom stretnutí Rady
 
 
 
  1. Nariadenie o prechodných pravidlách
 
  • ministri prezentovali svoje názory na návrh nariadenia o prechodných pravidlách, ktorý bol prijatý 31.10.2019 a prezentovaný na Rade v novembri 2019
  • cieľom návrhu je zaistiť kontinuitu podpôr SPP na rok 2021, keďže strategické plány nebudú dovtedy implementovateľné
  • ČS vo všeobecnosti vítajú tento návrh (neobsahuje žiadne nové zásadné zmeny - rozširuje sa uplatniteľnosť existujúceho právneho rámca)
  • nad niektorými prvkami znenia však bude potrebné pouvažovať v ďalších diskusiách (a ČŠ sa už k niektorým aspektom na tomto zasadnutí vyjadrili), okrem iného aj o: dĺžke prechodného obdobia, podmienkach rozšírenia programov rozvoja vidieka, dobe platnosti AEKO záväzkov a pokračovaní operačných programov organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny
  • niektoré delegácie okrem toho poukázali na skutočnosť, že v návrhu sa neuvádza prechodná vnútroštátna pomoc, pričom by chceli, aby uvedená podpora pokračovala aj v roku 2021 aspoň na úrovni poskytovanej v roku 2020
  • vzhľadom na to, že na rozdiel od reformy SPP sa obsah návrhu môže prerokovať nezávisle od číselných údajov, uvedie chorvátske predsedníctvo všetky číselné údaje v hranatých zátvorkách a po dosiahnutí dohody o VFR ich aktualizuje
 
  • predsedníctvo pripravilo dve otázky:
O.1: Súhlasíte s tým, že by sme sa mali zamerať na to, aby sa čo najskôr dosiahlo čiastočné všeobecné smerovanie, a to nezávisle od číselných údajov súvisiacich s VFR, s cieľom včas prijať prechodné nariadenie?
O.2: Súhlasíte s tým, že návrh by v porovnaní so súčasnými pravidlami nemal zahŕňať žiadne nové hlavné prvky?
 
Vyjadrenia ČŠ
 
Maďarsko
  • O.1: Rada by mala prijať svoju pozíciu čím skôr (čo sa týka prechodného obdobia) – nemusíme čakať na MFF; nie je isté, či jednoročné obdobie bude postačujúce
  • O.2: platby na základe súčasných pravidiel; bez nových prvkov; aby pokračovali všetky súčasné opatrenia vrátane prechodnej vnútroštátnej pomoci (tá je pre Maďarsko kľúčová – aby zostala na súčasnej úrovni)
Poľsko
  • O.1: rokovania by nemali byť závislé na MFF
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky
Taliansko
  • O.1: čím skôr prijať, bez ohľadu na MFF
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky (stabilita)
Portugalsko
  • O.1: prechodné obdobie je kľúčové z časového hľadiska aj z hľadiska pravidiel; čiastočné všeobecné smerovanie s ohľadom na to, ako dopadne MFF
  • O.2: zachovanie pravidiel (pokračovanie AEKO záväzkov, pokračovanie sektorových programov)
Holandsko
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky
  • O.1: potrebujeme včasnú dohodu s EP aby sme splnili časový plán; vyzývame EK, aby zodpovedala technické otázky ČŠ čo najskôr
Fínsko
  • O.1: čím skôr prijať, bez ohľadu na MFF; staré pravidlá, nové peniaze; aj prechodná vnútroštátna pomoc, SOT; udržať prechodné obdobie na jeden rok (nepredlžovať); čím skôr dosiahnuť dohodu o MFF a SPP
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky (aj tak môžu ČŠ využiť prechodné obdobie na prípravu na nové pravidlá)
Belgicko
  • SPP potrebuje čas a stabilitu (na implementáciu) => potreba dostatočne dlhého  prechodného obdobia
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky; vyzývame EK, aby čo najskôr ozrejmila, na čo môžu a nemôžu ísť peniaze z rozpočtu na 2020; pre rok 2021 možnosť ČŠ rozhodnúť, aká časť rozpočtu pôjde na I. a II. pilier; Komisia sa snaží legislatívne obmedziť záväzky prijímané v roku 2021 limitovať na max. 3 roky – to bude vyžadovať úpravy softvéru – sme za dobrovoľnosť tohto obmedzenia na 3 roky
Španielsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie pravidiel (istota pre farmárov)
  • O.2: nemali by sme zahrnúť nové prvky; operačné programy pre ovocie a zeleninu, ktoré sú už schválené by mali pokračovať aj v nasled. období; súčasné programy na rozvoj vidieka aby boli čiastočne predlžované (majú 17 takých programov)
Írsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: dosť sme pokročili v čerpaní fondov na RV a budeme potrebovať prístup k prechodným dojednaniam na rok 2021; potrebujeme max. flexibilitu na zaistenie rovnováhy na predĺženie súčasných programov na RV a dosiahnutím vyšších úrovní ambícií počas prechodného obdobia; AEKO sú kriticky dôležité pre klimatické výzvy (výsledky až za dlhé obdobie – potreba kontinuita) – žiadne nové prvky by nemal návrh obsahovať; prajeme si (podobne ako viaceré iné ČŠ) dlhšie obdobie pre nové AEKO opatrenia ako navrhované 1-3 roky
Cyprus
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie MFF (základný predpoklad pre SPP) + potrebné aj pravidlá pre prechodné obdobie čo najrýchlejšie; podporujeme časový rámec navrhnutý chorvátskym predsedníctvom; potreba dostatku času na to, aby všetky postupy súvisiace s legislatívnym rámcom na rok 2021 mali dostatočný čas
  • O.2: zachovanie prechodnej vnútrošt. pomoci na rovnakej úrovni ako 2020; zachovanie rozpočtu SPP
Estónsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie; ak bude MFF prijatý až v jeseni, Estónsko preferuje prechodné obdobie na jeden rok
  • O.2: žiadne nové prvky; je potrebné doplniť nové ustanovenia k t echnickej pomoci na rok 2021 pre rozvoj vidieka, potreba novej úpravy CLLD
Litva
  • O.1: pravidlá prechodného obdobia musia byť zosúladené s MFF; finančné alokácie MFF musia byť základom pre alokácie na 2021 (nie opačne); tie aspekty, ktoré sa netýkajú MFF môžu byť diskutované
  • vítame možnosť predĺžiť programy RV o jeden rok a možnosť použitia zdrojov z nového obdobia – predĺženie by však malo byť flexibilné = v r. 2021 potrebujeme možnosť použiť zdroje z nového obdobia (ak nie je dostatok zdrojov)
  • O.2: nové prvky by nemali byť zahrnuté
Dánsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie so sumami v zátvorkách; staré pravidlá a nové peniaze; dúfame iba v jednoročné obdobie; termín na predloženie strategických plánov by mohol byť predĺžený na apríl/máj bud. roka a začiatok by bol 1.1.2022; potreba zjednotenia dátumov reformy a prechodného obdobia – flexibilita alokácie zdrojov medzi piliere na 2021
  • regulácie prechodného obdobia by nemala obmedzovať enviro výkon politiky; potrebujeme dlhodobé AEKO 
  • O.2: nové prvky by nemali byť zahrnuté
Nemecko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie bez ohľadu na MFF
  • O.2: nové prvky by nemali byť zahrnuté
  • jeden rok je príliš krátky pre prechodné obdobie (potrebujeme min. 2 roky) – zmena správnych systémov a IT systémov
Slovinsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: bez nových prvkov; musíme riešiť technické problém, aby sa zaistil plynulý prechod
Česko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie; dĺžka prechodného obdobia – buďme úprimní – jeden rok nebude stačiť (prijatie národných predpisov, nastavenie IT systémov, kontrolných systémov) – aspoň 2 roky (ako povedalo aj DE)
  • O.2: bez nových prvkov; staré pravidlá, nové peniaze
  • dve oblasti na diskusie: návrh prechodného obdobia nestanovuje, že by sa prechodná vnútroštátna pomoc mohla vyplácať po roku 2020 (žiadame pokračovanie podpory); druhý podnet: povinná alokácia 5% na CLLD (komunitne vedený miestny rozvoj) – v priebehu prechodného obdobia to môže znamenať časovo náročnú aktualizáciu stratégie a výber nových projektov; obtiažna je aj príprava stratégií MAS v období, kedy nebudú známe definitívne podmienky strategických plánov; niektoré MAS ani nebudú môcť využiť dodatočné prostriedky – treba ČŠ ponechať flexibilitu a súčasne odstrániť povinnosť alokácie 5% na CLLD/LEADER
Francúzsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie; možnosť ponechať niektoré AEKO do 2021 + konverzia na ekol. na dobu 5 rokov
  • O.2: bez nových prvkov; súčasné pravidlá
Grécko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie (čísla v hranatých zátvorkách); harmonogram chorv. predsedníctva sa dá splniť; F2F nemožno zohľadňovať v SWOT analýze; operačné programy, ktoré boli začaté, treba dokončiť (aby sa nenarušilo fungovanie organizácií producentov)
  • O.2: bez nových prvkov; cieľom je zaistiť právnu a fin. istotu
Luxembursko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: bez nových prvkov
  • dĺžka prechodného obdobia – predmet diskusie (vzhľadom na F2F a politiky rybolovu) – dvojročné obdobie je realistickejšie
Lotyšsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • čo najkratšie prechodné obdobie
  • O.2: bez nových prvkov; za účelom právnej istoty by návrh nariadenia o prechodnom období mal obsahovať jasné pravidlá programu LEADER, technickej pomoci, AEKO a metodológie ako vypočítavať príspevky z týchto programov; podpora existujúcich operačných programov
Rakúsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie (čísla v zátvorkách)
  • O.2: bez nových prvkov
  • čo najkratšie prechodné obdobie
  • predĺženie existujúcich operačných programov o ten rok
Rumunsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie (bez ohľadu na MFF)
  • O.2: bez nových prvkov; možnosť predĺženia existujúcich programov; pokračovanie prechodnej vnútrošt. pomoci
Švédsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: bez nových prvkov
  • musíme sa zamerať na debaty o novej SPP a vyhnúť sa zdržiavaniu
Slovensko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie aj bez MFF (zabezp. fin. a právnej istoty)
  • O.2: bez nových prvkov
  • externá konvergencia (málo ambiciózne, požadujeme urýchlenie – aj v kontexte prechodného obdobia)
Bulharsko
  • O.1: čo najrýchlejšie prijatie
  • O.2: bez nových prvkov; zachovanie existujúcich pravidiel (ako prechodnej vnútroštátnej pomoci na úrovni 2020)
 
Wojciechowski
  • 6.2.2020 - pracovné stretnutie Komisie (ohľadom technických otázok)
 
 
Tlačová konferencia (odpovede boli dosť všeobecné)
 
Marija Vučković (chorvátska ministerka)
  • rokovania s americkým ministrom poľnohospodárstva
    • otvorené rokovania
    • rozprávali o spoločnej vízií poľnohospodárstva z pohľadu troch pilierov udržateľnosti (sociálny, enviro a ekonomický) na oboch stranách Atlantiku
    • poľn. produkty by mali byť ohodnotené na základe ich kvality, obchod by mal byť bez prekážok
  • časový rámec pre prechodné obdobie
    •  dnes sme získali podporu na skoré prijatie čiastočného všeobecného smerovania
    •  budeme sa snažiť vyriešiť všetky technické otázky, aby sme boli pripravení, keď bude prijatý MFF, začať rokovania s inými inštitúciami          
 
Wojciechowski
  • rokovania s americkým ministrom poľnohospodárstva
    • veľmi všeobecná odpoveď
    • farmári by nemali trpieť v dôsledku medzinárodných obchodných dišpút
  • F2F
    • koniec marca – budeme pripravení prezentovať tento dokument
  • akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo
    • ku koncu 2020
  • akčný plán pre vidiecke oblasti
    • prvý kvartál 2021
  1. Spoločné vyhlásenie Nemecka, Francúzska a Španielska o budúcej SPP v kontexte EED
 
Španielsko
  1. 11.12. 2019 EK zverejnila EED, 19.12. sme podpísali toto spoločné vyhlásenie na základe rokovaní medzi našimi zástupcami
  2. 3 body:

potrebujeme environmentálnu ambicióznosť v SPP a EED

potrebujeme aj ambiciózne zdroje (posilnené ambície = posilnené zdroje) – tiež zmieňujeme rizikový fond pre krízové situácie  

flexibilita a zjednodušenie

  • naše krajiny majú rôzne formy usporiadania
  • strategický plán je jediný dokument – ale musí umožniť všetkým autonómnym oblastiam zohrať úlohu – preto je potrebná flexibilita
  • zjednodušenie – máme na mysli jednoduchosť vyhodnocovania strategických plánov, ale tiež z pohľadu farmára – finálneho článku SPP (nesmie sa ešte komplikovať, keď už cieľov máme viac)
Francúzsko
  • SPP je dôležitou súčasťou EED
  • podmienky dosiahnutia enviro ambicióznosti: adekvátne zdroje + zjednodušenie implementácie (zjednodušiť výkonnostný rámec, ktorý EK navrhuje) – požadujeme väčšiu flexibilitu a menej ukazovateľov; a tie indikátory, ktoré zostanú, by mali byť zmysluplné; v súčasných indikátoroch sa výsledky hodnotia na základe počtu fariem bez ohľadu na náročnosť ukazovateľov a požiadaviek; myslíme si, že čím jednoduchší model, tým viac poľnohospodárov sa zapojí a tým lepšie výsledky (čo si prajeme v rámci EED)
  • dopady klimatických zmien na pestovanie viniča – navrhujeme predĺžiť režim, ktorý uľahčuje rozširovanie viníc po roku 2030
  • náš dokument by mal byť východzím dokumentom pre diskusiu a vyzývame krajiny, aby sa pripojili
Nemecko
  •  SPP musí robiť viac pre klímu a ŽP (očakávania verejnosti) – preto máme posilnenú kondicionalitu a min. rozpočet pre ekol. opatrenia
  • SPP musí tiež prispieť k stabilite fariem a vidieckych oblastí (mení sa paradigmy SPP – preto musíme ČŠ umožniť flexibilitu); ciele novej SPP, model založený na výkonnosti by nemali byť komplikované teoretickými vágnymi úpravami (predpovedateľnosť prostredia)
  • očakávame významný pokrok v rokovaniach počas chorvátskeho predsedníctva
Maďarsko
  • s väčšinou v tomto vyhlásení súhlasíme
  • významné: dostatočný rozpočet, nový model vykonávania, väčšia flexibilita ČŠ, prístup jednotného auditu, racionálnosť ukazovateľov, jednotkové sumy
  • súhlasíme, že platby založené na výkonnosti sú ťažkopádne, zložité a nie je možné ich prevádzkovať na ročnom základe
  • tiež súhlasíme, že sektorové programy by sa mali vrátiť pod spoločnú organizáciu trhov
  • toto sú oblasti, na ktoré sa musíme bližšie pozrieť počas našich rokovaní
  • Luxembursko
  • mnoho z našich spoločných názorov je súčasťou tohto vyhlásenia
  • kde sa napríklad nezhodneme – min. objem peňazí pre ekoschémy v I. pilieri
  • čo sa týka nového modelu vykonávania, súhlasíme s návrhmi (ukazovatele, jednotkové sumy, sektorové programy)
  • tiež súhlasíme s potrebou adekvátneho a realistického prechodného obdobia
Belgicko
  • dokument je dobrým podkladom pre ďalšie diskusie
  • s väčšinou bodov súhlasíme (potreba rešpektovať regionálne kompetencie pri implementácii nového modelu vykonávania – pre Belgicko je to dôležité)
Írsko
  • v mnohých pozíciách sa zhodneme             
  • adekvátne zdroje (veľmi dôležité pre Írsko, aby sme mohli požadovať o našich farmárov vyššie enviro ambície)
  • tiež vítame požiadavku väčšej koherencie v EÚ obchodných dohodách čo sa týka udržateľnosti (na zaistenie rovných podmienok pre našich farmárov na globálnej aréne)
  • niektoré aspekty predloženého dokumentu vyžadujú zváženie: napríklad navrhované spoločné percento pre enviro opatrenia v oboch pilieroch
  • čo sa týka nového modelu vykonávania, všetci sa zhodneme, že ešte potrebuje veľa práce (ročné jednotkové sumy, použitie výsledkových ukazovateľoch a ukazovateľoch výstupu)
Dánsko
  • súhlasíme s povinnými ekoschémami a vyčlenením zdrojov na zelené opatrenia v oboch pilieroch (potrebné)
  • podporujeme tiež výkonnostný rámec, ktorý je jednoduchý
Bulharsko
  • vítame tento dokument
  • zjednodušenie je dôležité, ďalej tiež rovnaká prístupnosť pre spotrebiteľov, ďalej rovnaké pravidlá (kvôli rovnej súťaži)
  • potreba zaistenie ekonomickej a sociálnej udržateľnosti sektora vo svetle narastajúcich zelených ambícií, povinných ekoschém...= nárast viazaných platieb (pre nás je viazaná podpora kľúčová a musí sa zvýšiť – aby sme mohli čeliť ekonomickým a sociálnym výzvam v budúcnosti, zvlášť v zraniteľných sektoroch a v prípade rodinných fariem)
  • adekvátne financovanie
  • čo sa týka nového modelu vykonávania myslíme si, že text spomína hlavné nedostatky
Švédsko
  • súhlasíme s min. sumou na ekoschémy
  • flexibilita (vzhľadom na rozličné podmienky v krajinách)
 
 

[1] Komisár k tomu povedal, že zdroje na tento fond sú novými peniazmi – nebudú plynúť z rozpočtu SPP.
Mechanizmus známy pod skratkou JTF je súčasťou Európskej zelenej dohody. Slovensko by prostredníctvom JTF malo získať konkrétny príspevok vo výške 162,4 milióna eur. Ide o zdroje, ktoré by mali byť nasmerované do regiónov, ktoré budú prechádzať tou najdramatickejšou transformáciou. Najviac sa v tejto súvislosti spomínajú projekty, ktoré už EÚ podporuje v baníckej oblasti na hornej Nitre.
Únia chce v nasledujúcom desaťročí venovať na projekty zelenej transformácie európskeho hospodárstva až bilión eur.
[2] Navrhuje sa v ňom široké spektrum opatrení v rôznych oblastiach politiky spolu s orientačným harmonogramom pre všetky opatrenia, ktoré sú vzájomne úzko prepojené a vyžadujú si holistický prístup:  ambície v oblasti klímy; bezpečné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie; priemyselná stratégia pre čisté a obehové hospodárstvo; udržateľná a inteligentná mobilita; ekologizácia SPP/stratégia „Z farmy na stôl“; zachovanie a ochrana biodiverzity; ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie; začleňovanie hľadiska udržateľnosti do všetkých politík EÚ; EÚ ako svetový líder; spoločné úsilie – Európsky klimatický pakt
[3] Nemyslia sa tým nulové emisie, pretože dôraz je kladený aj na sekvestráciu.
[4] V oznámení sa uvádza, že na to, aby sa Európska zelená dohoda stala realitou, treba prehodnotiť politiky v oblasti dodávky čistej energie pre celú ekonomiku, ako aj v oblastiach priemyslu, výroby a spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva a poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok.
 
 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Renomia Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce