Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je kľúčovým nástrojom v rámci tzv. Next Generation EU – plánu v hodnote 750 miliárd eur, na ktorom sa lídri EÚ dohodli v júli 2020. Cieľom je zintenzívniť verejné investície a reformy v období po kríze spôsobenej pandémiou Covid-19.

 

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) začala hneď po schválení tohto nástroja vypracovávať priority sektora, ktoré argumentačne podložené predložila ešte v závere leta na rokovaniach s MPRV SR a tiež MH SR. Veľmi skoro sa však ukázala slabá vyjednávacia kapacita vedenia rezortu – v súvislosti so zaradením priorít sektora do návrhu plánu obnovy. Neskôr sa vykryštalizovala aj skutočnosť, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo – v rozpore s programovým vyhlásením – nie je prioritou súčasnej vlády. SPPK v priebehu jesene a záveru roka neustále upriamovala pozornosť na absenciu rezortu v pláne obnovy a apelovala na jeho zaradenie – súčasne monitorujúc aj vývoj v iných krajinách, kde rezort od počiatku figuroval medzi prioritami. Koncom decembra bola prvá verzia plánu odoslaná do Bruselu – pričom zahŕňala len pozemkové úpravy. V druhej verzii plánu, zaradenej do medzirezortného pripomienkovania, nie je o agropotravinárstve ani zmienka.

 

Medzirezortné pripomienkovanie bolo ukončené 22.3.2021. Celkovo bolo vznesených 2 444 pripomienok, z toho 1375 zásadných.

 

 

 

Pre budovanie odolnosti a zachovanie produkčného potenciálu krajiny vzhľadom na klimatické zmeny a pandémie (európska priorita) a pre riešenie deficitov slovenského agropotravinárstva (priorita SR) mohli byť súčasťou plánu napríklad: zavlažovacie systémy, odvodňovacie kanály, pozemkové úpravy s krajinotvorbou, protierózne opatrenia, zlepšovanie pôdnych vlastností, spracovateľské odvetvie (ktoré je v rámci SPP podporované len okrajovo a rozsah potrebných investícií je zmapovaný na úrovni 939 miliónov eur v rozmedzí 2-5 rokov), riadenie rizika (resp. odolnosť voči výkyvom počasia), atď. Reformy a investície v pláne obnovy a odolnosti majú prispieť k strategickej autonómii a bezpečnosti EÚ – čoho súčasťou je aj produkcia poľnohospodárskych plodín a potravín.

 

Na poľnohospodárov sú navyše v rámci stratégií Európskej zelenej dohody, na ktorej má byť obnova ekonomík založená, kladené dodatočné nároky. Slovenskí poľnohospodári a potravinári budú teda postavení pred nové výzvy a zároveň sú opomenutí v pláne obnovy, ktorého zdroje sú primárne na účel zeleného prechodu určené – čo ovplyvní ich hospodárske a sociálne výsledky v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Rozdiely v odolnosti v rámci EÚ majú vplyv aj na súdržnosť a konvergenciu. Keďže ostatné členské štáty sektor podporujú, zdroje z plánu obnovy sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou stanú faktorom ďalšieho prehĺbenia nerovnováhy na jednotnom trhu – spolu s rozdielnou štátnou pomocou a zaostávaním konvergencie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

 

Plány obnovy určujú smer pre strednodobé a dlhodobé reformné a finančné intervencie – sú signálom, či štát konkrétne odvetvie považuje za strategické. Členské štáty EÚ (okrem pár výnimiek) zaradili medzi svoje priority aj agropotravinárstvo napriek tomu, že žiadna z členských krajín ho nemá v odporúčaniach európskeho semestra a každá z krajín je súčasťou SPP. Z predloženého materiálu vyplýva, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nie je prioritou Slovenskej republiky, a to aj napriek katalyzačnému efektu klimatickej krízy a koronakrízy.

 

 

Podľa usmernení Európskej komisie mali členské štáty pri vypracúvaní svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti čo najskôr zapojiť do širokého dialógu sociálnych partnerov a všetky ostatné príslušné zainteresované strany. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti obsahuje právnu požiadavku zahrnúť konzultačný proces (čl. 18 ods. 4 písm. q); zmienené aj odôvodnení 34 a 39).

 

 

SR je jednou z najvidieckejších členských krajín a zápasí s nezamestnanosťou a nízkou príjmovou úrovňou na vidieku. Patrí tiež medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi, ktoré sa v dôsledku pandémie ďalej prehĺbia. Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve za posledných 25 rokov je v porovnaní s ostatnými  členskými krajinami najvýraznejší práve v prípade SR. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo majú rozhodujúci význam pre rozvoj vidieckych a prechodných regiónov. Sú hlavným odvetvím pre rozvoj podnikania na vidieku s dopadom na tvorbu pracovných miest, produkciu a pridanú hodnotu. Modernizácia odvetvia – v súlade s udržateľnosťou – a inovácie majú vysoký rozvojový potenciál. 

 

 

 

Požiadavku odôvodňujeme nutnosťou zachovať produkčný potenciály krajiny vzhľadom na klimatické zmeny a dopady pandémie. Riešenie klimatickej a environmentálnej krízy a adaptácia na zmenu klímy sú významne spojené so zabezpečením  potravinovej sebestačnosti štátu. 

 

V rámci komponentu 5 je medzi hlavnými výzvami viackrát spomenutý nedostatok vody. So suchom budú zápasiť predovšetkým poľnohospodári, čo konštatuje aj samotný text (straty 236 mil. € ročne). Predkladateľ v návrhu taktiež konštatuje, že zrýchlený odtok vody je potrebné riešiť aj na poľnohospodárskej pôde. V pláne však úplne absentujú akékoľvek konkrétne riešenia (vodozádržné opatrenia, revitalizácia hydromelioračných sústav a závlah či nástroje riadenia rizika). Vodu nestačí v krajine zadržať, ale treba ju aj efektívne a udržateľne využívať.

 

 

Slovenský potravinársky priemysel výrazne zaostáva v obnove, rozvoji a digitalizácie potravinárskej výroby – v porovnaní s okolitými krajinami; pričom aktuálna pandémia a obnova ekonomiky s ňou spojená, môže tieto rozdiely ešte viac prehĺbiť. Pri nerealizácii investičnej transformácie potravinárskeho priemyslu je zásadne ohrozená potravinová sebestačnosť SR. 

 

 

SR významne zaostáva v konkurencieschopnosti a potrebuje posilniť svoju pozíciu na spoločnom trhu. To uvádza aj samotný text plánu obnovy, keď konštatuje, že hlavnou výzvou pre Slovensko je vymaniť sa z pasce stredného príjmu a reštartovať konvergenčný proces. Treba zobrať na vedomie, že ostatné členské krajiny vo svojich plánoch obnovy – na pozadí európskych priorít – budujú svoju vlastnú konkurencieschopnosť a odolnosť, čoho súčasťou je v ich prípade aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo. V prípade Slovenska však v pláne úplne absentuje, aj keď má navyše aj významný prorastový potenciál s dlhodobým vplyvom na rozvoj krajiny. Prichádza rozhodujúce obdobie, kedy Slovensko môže posilniť svoju konkurencieschopnosť a odolnosť – alebo ju ďalej oslabiť, čo by z nás urobilo „tretiu krajinu“ v EÚ odkázanú na dovoz z iných krajín – vrátane odkázanosti na dovoz potravín – s pretrvávajúcim dopadom na hospodársky rast a kvalitu života.  

 

V Bratislave 19.03.2021

 

Spracoval: Úrad Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory