Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

A treba povedať, že stále perspektívnom, lebo ako pripomenul jeden z prednášateľov, hydinové mäso nielenže je zdravé, výživné a vhodné pre všetky vekové kategórie, ale je to mäso, ktoré akceptujú všetky náboženstvá.

 

V tejto súvislosti popredný český odborník zo šľachtiteľskej firmy COOB Germany Lubor Skalka zdôraznil, že kým v uplynulých desaťročiach bol tlak na znížovanie doby výkrmu brojlerov, tento trend sa postupne tlmí. Dnes trvá bežný chov 33-34 dní a hoci genetika je schopná za rok ho skrátiť o jeden deň, dá sa predpokladať, že chovatelia to budú redukovať a viac sa budú  zameriavať na welferové znaky, konverziu kŕmenia a rezistenciu proti rôznym chorobám kurčiat.

 

Technický manažér pre severnú a strednú Európu americkej spoločnosti zaoberajúcej sa úžitkovosťou nosníc ISA Pavel Kolník sa venoval výrobe konzumných vajec v alternatívnych chovoch. Takto sa označujú všetky okrem klietkových, to znamená z podstielky, voľného výbehu a biovajcia. Najviac vajec však pochádza práve z klietkových chovov. Ako ukazujú výskumy, obsah aj nutričná hodnota takýchto vajec sa neodlišuje od sliepok chovaných v obohatených klietkach. Skôr sú to predsudky konzumentov a záujem obchodu vyhovieť im. Nie nezanedbateľné je zistenie, že v obohatených klietkach sa úhyn nosníc pohybuje okolo troch percent, v alternatívnych chovoch je to viac ako 10 percent. Teda ani argument o väčšej pohode sliepok vo voľnom priestore sa nepotvrdzuje.

 

 

O zvyšovaní pohody hydiny v uzavretých priestoroch prednášal  Mathias Kreinberg z nemeckej firmy Big Dutchman dodávajúcej hydinárom technologické zariadenia. Predstavil inovatívne LED osvetlenie v halách pre chov broljerov a brojlerových rodičov, ktoré zabezpečuje rovnomernejšie pokrytie priestoru a čo je pre chovateľa rozhodujúce, až 40 percentnú úsporu na elektrine.

 

Unikátnu novinku predstavil na seminári popredný svetový výrobca obalov na vajcia Huhtamaki ČR. Ako surovinu pri nich používa obnoviteľné zdroje, konkrétne trávu z prírodných zdrojov, čím z polovice znižuje potrebu zberového papiera. Obaly sú biologický odbúrateľné aj bežne kompostovateľné, prípadne sa môžu znovu použiť na výrobu nových.

 

Veterinárny lekár Ľudovít Černek hovoril o najčastejšie diagnostikovaných ochoreniach hydiny v posledných rokoch. V tejto súvislosti skonštatoval, že zatiaľ čo vo veľkochovoch sa vďaka prevencii, vysokej úrovni kontroly zvierat a krmív darí niektorým ochoreniam predchádzať, alebo ich výskyt minimalizovať, malochovy a záujmové chovy sú viac menej bez kontroly, absentuje karanténa a obchodovanie na burzách je zväčša bez akýchkoľvek pravidiel.

 

Veľa nových podnetov poskytli aj ďalšie vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia. Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, je teraz na samotných hydinároch, aby si z množstva nových informácii vybrali pre seba to, čo im pomôže zefektívniť výrobu. Aby v neľútostnej zahraničnej konkurencii dokázali rozvíjať toto dôležité odvetvie živočíšnej výroby a spotrebiteľom ponúkali kvalitné, zdravotné nezávadné slovenské hydinové mäso a slepačie vajcia.

 

 

Ako tradične, aj na tohtoročnom seminári predstavenstvo ÚHS ocenilo troch dlhoročných úspešných pracovníkov v odvetví - Máriu Ďuricovú z Blaumontu Markušovce, Eduarda Göbla  z Eggro-farmu Košická Polianka a Václava Dohnala z Biogalu Špačince .