Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Počas žatevného výjazdu, ktorý sa uskutočnil 27. júla 2016, už malo Slovensko pod strechou približne 60% hustosiatych obilnín a repky. Zber úrody zo zvyšných plôch však komplikuje naďalej trvajúce daždivé počasie. Regióny ako napríklad Bratislava, Trnava, Zvolen, Považská Bystrica či Veľký Krtíš hlásia v rámci pravidelného žatevného monitoringu, ktorý pripravuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, prerušenie a spomalenie zberu obilnín. „Stihli sme pokosiť okolo 40%, zvyšné plochy budú mať horšiu kvalitu, máme aj časový sklz v prácach. Dažde sú intenzívne, presuny kombajnov sú sťažené“, uviedol za Trnavskú regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru jej predseda Oliver Šiatkovský.

 

V bratislavskom kraji už pokosili 80% zo zasiatych 26tisíc hektárov plôch. „Pšenicu máme s výnosom cez 6 ton/ha, repku sme pokosili z výmery 6,5 tisíca ha pri výnose 3,3 t/ha, čo je na náš región slušné číslo“, naznačuje predseda Bratislavskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Karol Motyka. Jedným dychom však dodáva, že momentálne daždivé počasie poznačí kvalitu obilia, obsah lepku a dusíkatých látok v zrne.

 

Hosťujúci podnik žatevného výjazdu – Družstvo podielnikov Devín už pokosilo repku olejnú a v čase žatevného výjazdu zbieralo pšenicu. Predsedníčka predstavenstva Zuzana Pagáčová doplnila, že pre daždivé počasie budú kosiť ešte 6 -10 dní.

 

 

 

Pokiaľ sa nič mimoriadne na poliach neudeje, tak slovenskí poľnohospodári pozbierajú rekordnú úrodu obilnín s ešte lepšími číslami, ako bola vlaňajšia produkcia, ktorá mala prívlastok druhá najvyššia za posledných 10 rokov. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík však premiérovi ukázal aj druhú stránku mince: hoci sýpky budú pravdepodobne praskať obilím, na speňažovaní úrody sa to neodrazí. Ceny okolo 210 eur za tonu, za ktoré sa predávala v roku 2008 potravinárska pšenica, ostávajú len zbožným a reálne nedosiahnuteľným prianím všetkých obilninárov. Dnes sa toto číslo priam zrútilo na 125 eur za tonu pšenice.

 

„Uvidíme, ako dopadne žatva v celej Európe. Ešte treba pozbierať obilie u silných hráčov, akými je Francúzsko, ktoré produkuje ročne okolo 70 mil. ton a Nemecko s jeho 50 miliónmi ton obilia.  Rumunsko a Maďarsko, ktoré už majú po žatve, avizujú výrazné zvýšenie celkovej produkcie, čím bude pokračovať ďalší tlak na ceny obilia. Produkcia obilia zo slovenských polí je približne 1,7 % v porovnaní s európskymi výsledkami, a tak nemôže byť ani reči, že by práve malá krajina v strede Európy patrila medzi tie, ktorá diktuje ceny za obilniny“, priblížil podstatu cenového marazmu Milan Semančík.

 

 

 

Predseda vlády SR Robert Fico medzi poľnohospodármi zisťoval, či nie je možné zmeniť osevné plány, znížiť produkciu prebytkového a momentálne stratového obilia a zamerať sa na iné oblasti v poľnohospodárskej výrobe. Pestovatelia cestu poznajú – spočíva v naštartovaní živočíšnej výroby, hedžingových obchodoch s obilím pred žatvou, ale hlavne v prehodnotení osevných postupov.

 

Predseda SPPK Milan Semančík naznačil, že pri predpokladanej výške tohtoročnej úrody na úrovni 3 milióny ton bude musieť Slovensko vyviezť aj za nízke výkupné ceny približne polovicu obilia. „Preto treba nutne uvažovať o obnovení živočíšnej výroby, aby sme čo najviac obilia spotrebovali doma cez potravinárov a kŕmne zmesi a aby prestalo platiť, že základnú plodinu vyvezieme a naspäť dovezieme spracované výrobky s pridanou hodnotou“, dodal predseda SPPK.

 

Stanislav Becík, predseda Združenia agropodnikateľov Dvory nad Žitavou – družstvo doplnil, že bez podpory spracovateľskej výroby to nepôjde. Ak budú bitúnky, oplatí sa chovať ošípané, keď bude spracovateľský priemysel, môže sa Slovensko zamerať viac aj na pestovanie ovocia a zeleniny. „Ak toto platiť nebude, tak nám nič iné neostane, len na sever vyvážať obilie a na juh dobytok“, uviedol S. Becík. 

 

-----> Pozrite si aj fotogalériu