Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Nemôžeme mať pevný dom, ak nemá správne postavené základy. Takáto premisa platí aj v chlebovom odvetví: nemôžeme predsa snívať o vyššej potravinovej sebestačnosti, ak nemáme kvalitnú pôdu a na nej vysporiadané užívateľské vzťahy. „Pôda je pre nás, poľnohospodárov, základným výrobným prostriedkom. Slúži nám pre našu obživu od nepamäti vekov. Je preto našou prirodzenou a morálnou povinnosťou zveľaďovať ju a zachovať v žiaducom stave aj pre budúce generácie. Chceme mať vyššiu potravinovú sebestačnosť? Scelené pozemky, vysporiadané nájomné vzťahy na pôde, vďaka čomu budeme bez zábran a susedských sporov súvisiacich s križovaním a poberaním dotácií pestovať plodiny, chovať zvieratá a stavať poľnohospodárske objekty? Sú to prioritné témy, ktorých riešenie zlepší úroveň agropotravinárstva v krajine“, uviedol počas konferencie predseda SPPK Emil Macho.

 

Práve z tohto dôvodu sa v poslednom čase prijali viaceré zásadné legislatívne zmeny, ktoré s pôdou bezprostredne súvisia.

 

Po legislatívnych úpravách v roku 2017 aj vlani nastali zmeny v právnej úprave nájmu poľnohospodárskych pozemkov. Išlo o dve legislatívne zmeny. Prvou bola zmena realizovaná v podobe návrhu niektorých poslancov Národnej rady SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov.

 

 

Nemôžeme mať pevný dom, ak nemá správne postavené základy. Takáto premisa platí aj v chlebovom odvetví: nemôžeme predsa snívať o vyššej potravinovej sebestačnosti, ak nemáme kvalitnú pôdu a na nej vysporiadané užívateľské vzťahy. „Pôda je pre nás, poľnohospodárov, základným výrobným prostriedkom. Slúži nám pre našu obživu od nepamäti vekov. Je preto našou prirodzenou a morálnou povinnosťou zveľaďovať ju a zachovať v žiaducom stave aj pre budúce generácie. Chceme mať vyššiu potravinovú sebestačnosť? Scelené pozemky, vysporiadané nájomné vzťahy na pôde, vďaka čomu budeme bez zábran a susedských sporov súvisiacich s križovaním a poberaním dotácií pestovať plodiny, chovať zvieratá a stavať poľnohospodárske objekty? Sú to prioritné témy, ktorých riešenie zlepší úroveň agropotravinárstva v krajine“, uviedol počas konferencie predseda SPPK Emil Macho.

 

Práve z tohto dôvodu sa v poslednom čase prijali viaceré zásadné legislatívne zmeny, ktoré s pôdou bezprostredne súvisia.

 

Po legislatívnych úpravách v roku 2017 aj vlani nastali zmeny v právnej úprave nájmu poľnohospodárskych pozemkov. Išlo o dve legislatívne zmeny. Prvou bola zmena realizovaná v podobe návrhu niektorých poslancov Národnej rady SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov.

 

Druhá zmena sa týka vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného.

 

Zásadný posun nastáva aj v prípade tak žiadaných komplexných pozemkových úprav, ktorým, konečne po rokoch svitá na lepšie časy. Sú jedným z kľúčových nástrojov na vyriešenie nelichotivej situácie v odvetví.

 

 

 

Generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová v tejto súvislosti vyzvala prítomných poľnohospodárov, aby sa aktívne zapájali aj do jednoduchých pozemkových úprav. „Problémom pre poľnohospodárov je príliš veľká rozdrobenosť pozemkov v rámci celej Slovenskej republiky ako pozostatok minulých období. Preto vo svojich regiónoch neodkladajte jednoduché  pozemkové úpravy. Aj vďaka ním dôjde k sceľovaniu pozemkov. Je to podstatne rýchlejší a jednoduchší proces ako veľké pozemkové úpravy, často trvajúce aj niekoľko rokov“, uviedla A. Šklíbová. Scelené poľnohospodárske pozemky vie fond prenajať poľnohospodárom, ktorí na nich následne môžu vyprodukovať dostatočné množstvo potravín do slovenských obchodov a tým podporia potravinovú sebestačnosť Slovenska.

 

Dôležitá je nielen samotná hospodárska činnosť na pôde, ale aj rekonštrukcia a starostlivosť o hospodárske areály. Slovenský pozemkový fond zjednodušil a urýchlil proces vysporiadania pozemkov pod hospodárskymi dvormi.

 

Pre poľnohospodárov je mimoriadne dôležitá aj najnovšia legislatívna zmena, ktorá hovorí o rozšírení Rady Slovenského pozemkového fondu práve o zástupcu z radov poľnohospodárov a miest a obcí.

 

 

 

Slovenský pozemkový fond pripravil na konferenciu päť prezentácií. Týkali sa aktuálneho legislatívneho rámca a pripravovaných zmien, pravidiel a špecifík nájmu pozemkov, pravidiel a špecifík nadobúdania vlastníctva pozemkov, kontrol obhospodarovania pozemkov a stanovovania cien pozemkov.

 

 

Ivan Paško zo Slovenského pozemkového fondu rozoberal vo svojej prezentácii o pravidlách nadobúdania vlastníctva pozemkov špecifické problémy pri žiadostiach o vysporiadanie pozemkov v hospodárskych dvoroch:

 

 

Eva Petríková zo Slovenského pozemkového fondu informovala na konferencii o stanovovaní cien pozemkov.

 

Ak fyzická či právnická osoba požiada o prevod pozemkov, ktoré spravuje SPF, jedným z dôležitých dokladov, ktoré je potrebné k žiadosti doložiť, je znalecký posudok.
Hodnota pozemku, ktorú stanoví znalec v znaleckom posudku, je minimálnou hodnotou, za ktorú môže SPF pozemky previesť.

 

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú stanovenú cenu pozemkov, patrí znalecký posudok, prieskum trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite za niekoľko posledných rokov na základe Cenovej mapy nehnuteľností, aktuálna cenová ponuka nehnuteľností na realitných portáloch, ceny za prevod pozemkov, ktoré SPF v danej lokalite realizoval v poslednom období, tzv. „vyhlášková cena“, cenový návrh regionálneho odboru. K rozhodujúcim faktorom patrí svahovitosť pozemku, ochranné pásma inžinierskych sietí...