Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Tak, ako je to už zvykom, klimatické zmeny ovplyvnili výšku úrod aj na Liptove. Vegetačné obdobie roku v 2018 bolo suché, čo sa podpísalo pod priemernú produkciu rastlinných komodít. Úrody obilnín, zemiakov, repky a krmovín boli nižšie oproti predchádzajúcemu roku.

 

 

„Liptovskí poľnohospodári pestovali vlani obilniny na výmere 4.425 hektárov. Dosiahli priemernú úrodu 4,7 t/ha a pozbierali 21 tisíc ton obilia. Najvyššiu priemernú hektárovú úrodu obilnín dosiahli dva podniky: Agro-Racio s.r.o. Liptovský Mikuláš a PD Likavka - 5,7  t/ha,“ uviedol pred delegátmi predseda LPPK Miroslav Štefček /M. Štefček je zároveň podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory/.

 

Repka olejná bola pestovaná na výmere 1.748 ha. Úroda bola vyššia. Liptáci vymlátili 5.185 ton repky a dosiahli priemernú hektárovú úrodu 2,96 t. Najvyššiu úrodu repky malo RD Pribylina 3,6 t/ha.

 

 

Vlani sa na Liptove pestovali zemiaky na ploche 137 hektárov, z toho členovia liptovskej komory už len na ploche 65 ha.  Dopestovalo sa  2.902 ton konzumných a sadbových zemiakov, čo predstavuje priemernú hektárovú úrodu 21,2 ton. Najvyššiu úrodu zemiakov mali v PD Lipt. Mikuláš 26,4 t/ha.

 

 

Chov zvierat je hlavným zdrojom príjmov na Liptove. Podniky hospodária v nepriaznivých v horských oblastiach, kde príroda neumožňuje pestovať tržné plodiny. Nosným programom každého člena liptovskej komory je chov hovädzieho dobytka. „Podľa údajov z informačných listov došlo v našom regióne minulý rok k poklesu stavov hovädzieho dobytka o 300 kusov. V regióne chováme celkovo 14.212 kusov hovädzieho dobytka, z toho 5.980 kusov dojníc a 919 kusov dojčiacich kráv. V kategórii beztrhoviek sa počet navýšil o 62 kusov. Vlani sme predali spracovateľom  viac ako 44 a pol milióna litrov mlieka. Výrobu mlieka a hranicu 9 tisíc litrov na dojnicu a rok prekročila Farma Východná,“ bilancoval počas valného zhromaždenia predseda liptovskej komory.

 

Ani dva roky po skončení mliečnej krízy nie sú ceny surového kravského mlieka na úrovni, aby pokryli náklady na jeho výrobu. Priemerné náklady na výrobu 1 kg mlieka sú cca 40 centov. Nákupná cena za minulý rok bola 32 centov/kg mlieka. Chovateľ tak vyrába stratu 8 centov na každom kg. „To je realita aj dnešných dní. Ak nechceme, aby pokračovala likvidácia chovov dojníc, potrebujeme do mliečneho sektora naliať finančné prostriedky,“ zdôraznil M. Štefček.

 

V rovnaký deň, kedy sa konalo Valné zhromaždenie LPPK (17.6.), sa uskutočnila v PD Liptovské Revúce aj tlačová beseda k chovu oviec a produkcii bryndze zo slovenského mlieka, ktoré sú typické práve pre oblasť Liptova.  Chov oviec je na Liptove  stabilizovaný.  Ku koncu minulého roka v regióne chovali takmer 13,5 tis. kusov oviec, z toho bahníc 8.605 ks a z nich dojných bahníc 6.548 ks.

 

Chovom ošípaných sa na Liptove zaoberá len PD Ludrová, kde stavy ošípaných vo výkrme zvýšili o 124 kusov na 407 kusov a počet prasníc zvýšili o 18 kusov na 42 kusov.

 

Chovom jatočnej hydiny sa na Liptove venujú v PD Liptovské Revúce. Podľa  údajov predalo družstvo spracovateľom 512 ton jatočnej hydiny.

    

 

Hosťom valného zhromaždenia bol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Poľnohospodárov a potravinárov vyzval na väčšiu súdržnosť naprieč všetkými regiónmi a v nich väčšiu aktivitu. „Pokiaľ my nepresvedčíme politikov, pokiaľ oni nepochopia niektoré základné súvislosti o sebestačnosti a produkcii potravín v rámci jednotného európskeho trhu, ktorého sme súčasťou, tak existujú len tri riešenia: buď sa v Európskej únii úplne zrušia dotácie a ceny potravín rapídne stúpnu alebo dorovnáme legislatívne a finančné podmienky pôsobenia agropotravinárov v priestore EÚ alebo ako spoločnosť prijmeme ako fakt, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo v skutočnosti nie sú prioritami tohto štátu. Preto sa spolu snažme presviedčať politikov o potrebe vyššej štátnej pomoci“, zdôraznil predseda Emil Macho.

 

 

Liptovských poľnohospodárov a potravinárov E. Macho informoval o zásadných zmenách, ktoré pre druhú polovicu roka pripravuje rezortné ministerstvo a na príprave ktorých sa v rámci oficiálnych a neoficiálnych rokovaní podieľala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Ide najmä o prerozdelenie finančných prostriedkov z tohtoročnej štátnej pomoci. Delegáti získali informácie aj o rozšírení Rady Slovenského pozemkového fondu o dvoch nových členov, zástupcu Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú bude v rade fondu zastupovať Oliver Šiatkovský, predseda RPPK Trnava a zároveň aj člen Predstavenstva SPPK.

 

Samostatnou tému v diskusii bola pripravovaná Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 a Strategický rámec k SPP.