Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Zástupca Komisie Ricard Ramon pripomenul doterajší legislatívny proces reformy SPP. Komisia publikovala šablónu (template) strategického plánu, členským štátom sú k dispozícii aj tzv. Geo Hubs (útvary DG AGRI, ktoré tvoria odborníci na rôzne oblasti a poskytujú technickú asistenciu.)

 

Každý strategický plán sa bude skladať z 8 kapitol a príloh. Strategické plány by mali byť maximálne jednoduché, no mali by jasne deklarovať požadovaný pokrok v danom členskom štáte.  Kľúčová je 5. kapitola s popisom intervencií.

 

SWOT analýza je prvý krok prípravy, je to nástroj, ktorým sa identifikujú špecifiká v štátoch (regiónoch) a definujú potreby, na základe ktorých sú stanovené ciele a priority intervencií. V ďalšej fáze štáty navrhnú intervencie a nimi dosahované ciele, ktoré sa stanovia  prostredníctvom ukazovateľov výsledkov. Každá intervencia musí mať zreteľnú väzbu na posúdenie potrieb, musí predstavovať vierohodný príspevok k dosiahnutiu cieľu, ku ktorému je navrhnutá.

 

(Prezentácia je priložená k zápisu v českom jazyku.)

 

Diskusia: DE plánuje zverejniť SWOT analýzu v lete, NL už prvú verziu zverejnilo, IT má kvôli veľkým regionálnym rozdielom ťažkosti pripraviť len jeden plán.

 

Ricard Ramon informoval, že Komisia je v interaktívnom kontakte s národnými autoritami prostredníctvom Geo Hubs a nestanovila záväzné termíny pre jednotlivé fázy. A hoci majú členské štáty určitú mieru flexibility, obavy zo straty spoločnej politiky sú zbytočné.

 

 

Sekretariát navrhol zoznam možných intervencií na základe dotazníku, ktorý členské organizácie vypĺňali na začiatku roka. Diskusie sa viedli o niektorých z nich:

 

 

IT žiada ekvivalentné opatrenie pre ekoschémy, ktorého cieľom je úspora energií a vody a nutnú harmonizovanú definíciu na úniovej úrovni. Takisto používanie rovnakých systémov pre každý členský štát.

 

AT chce zameranie intervencie na ornú pôdu, efektívne používanie hnojív pomocou digitálnych fotografií a technológií, precízne aplikácie prostriedkov na ochranu rastlín. Vyvstáva otázka dostupnosti moderných technológií pre všetkých poľnohospodárov.

 

DE chce podporu poľnohospodárov, ktorí efektívne využívajú vstupy a digitálne nástroje na ochranu prírody a je za ponechanie regionálnych intervencií do ďalšej fázy.

 

CZ sa pýta, ako to bude s kontrolami tohto opatrenia a aké činnosti by doň spadali a aký rozsah bude považovaný za dostačujúci.

 

Podobné otázky v diskusii mali aj SE, AT, BE a FR.

 

 

DE sa pýta, ako bude zohľadnené, že členské štáty toto opatrenie už používajú, IE sa informovalo, do ktorého piliera opatrenie spadá a AT má otázku, ako sa budú stanovovať obdobia zákazu pre určité oblasti.

 

 

BE hovorí o obmedzení použitia traktorov, v IT majú problémy povrchových zosuvov pôdy, podľa FR je zložité určiť typ stroja zviazaného s protieróznym opatrením.

 

 

SE položilo otázku o ekoschémach na využitie energie z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú produkciu, FR hovorí aj o zahrnutí slnečnej a tepelnej energie, t. j. o rozšírení rozsahu možností a teda nezameriavaní sa iba na biomasu.

 

 

CZ chce využiť skúsenosti z diverzifikácie plodín, otázkou je, či sa teda napr. dva po sebe idúce roky nemôžu pestovať na jednej ploche rovnaké plodiny alebo sa stanoví určité percento rozlohy pôdy, na ktorú by sa opatrenie vzťahovalo. DE je k opatreniu skeptická. Podľa BE by sa opatrenie malo vykonávať na úrovni podniku, IT takisto hovorí o stanovení limitu poskytnúť výnimku pre malé poľnohospodárske podniky, aby sa opatrenie nestalo obmedzením pre poľnohospodárov. Tiež je nutné z rotácie oslobodiť trvalé plodiny.

 

 

BE sa zaujíma o podiel organických a minerálnych hnojív, CZ navrhuje jednoduchým spôsobom nastaviť percentá a dávky organickej hmoty v pôde, IT zaujíma, akým spôsobom sa budú vykonávať kontroly na viacročnej úrovni.

 

O niektorých opatreniach sa následná diskusia neviedla alebo sa nerozvinula:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Termín budúceho stretnutia pracovnej skupiny  je 10. júl 2019.