Proces prípravy Strategického plánu je kľúčovou etapou zmeny status quo v sektore

(Podnet na Európsku komisiu/DG AGRI)
 
Nový model vykonávania SPP po roku 2022 je založený na väčšej subsidiarite, resp. vyvážení zodpovednosti medzi Bruselom a členskými štátmi.
 
 
V praxi sa to prejavuje tak, že Európska komisia určila rámec vo forme deviatich špecifických cieľov, pričom stanovenie priorít a voľba a nastavenie nástrojov na ich dosahovanie je predovšetkým zodpovednosťou jednotlivých členských štátov. Má to viesť k cielenejšej politike prispôsobenej miestnym podmienkam a k väčšej legitimite. Ide o prístup „na mieru“ a namiesto pravidiel a ich dodržiavania sa zameranie mení na výsledky a výkonnosť, kde zodpovednosť leží v prvom rade v rukách členskej krajiny.
 
Kľúčovým prvkom novej SPP je požiadavka, aby členské štáty EÚ predložili svoju realizáciu politiky vo forme tzv. Strategického plánu, ktorý analyzuje súčasný stav v danej krajine (SWOT analýza), definuje potreby (Identifikácia potrieb) a formuluje intervencie (Intervenčná stratégia).
 
Kľúčovým pre takéto nastavenie je otvorená verejná debata a aktívne zapojenie poľnohospodárskej komunity a iných relevantných zainteresovaných strán (pri zohľadnení ich legitimity, histórie, reprezentatívnosti). Strategické plány majú byť postavené na dostačujúcej a vyváženej úrovni konzultácií medzi zainteresovanými stranami.
 
Z podstaty Strategického plánu vyplýva, že cieľom nie je len prerozdelenie zdrojov, ale ich zmysluplná alokácia, ktorá spolu s alokáciou národných zdrojov a uskutočnením relevantných reforiem prinesie definovaný cieľový stav, ktorý je výsledkom celospoločenského konsenzu. 
 
 
Návrh Európskej komisie stojí v podstate na dvoch pilieroch – realizácii deviatich strategických cieľov a zapojení všetkých relevantných zainteresovaných strán – a to už od počiatku procesu strategického plánovania (od SWOT analýzy). Prehľad konzultovaných zainteresovaných strán tvorí prílohu jednotlivých dokumentov Strategického plánu. Celý proces má byť transparentný – s proaktívnym zverejňovaním časových harmonogramov, zápisníc zo stretnutí, zdôvodnenia nezahrnutých pripomienok, atď.
 
Proces tvorby strategických plánov prebieha v jednotlivých krajinách veľmi diferencovane. V prípade Slovenskej republiky ide o veľmi neštandardnú situáciu vzhľadom na požiadavky Komisie. Zatiaľ čo pri prvej verzii Intervenčnej stratégie (pred zmenou vlády) boli konzultované relevantné zainteresované strany (aj keď tomu tak nebolo v prípade SWOT analýzy a Identifikácie potrieb), nové vedenie MPRV pripravuje dokumenty Strategického plánu doslova „za zatvorenými dverami“. Verejnosť (ani odborná) nemá k dispozícii žiadnu informáciu o priebehu tvorby Strategického plánu. MPRV len opakuje, že na dokumentoch intenzívne pracuje a že po dokončení Intervenčnej stratégie prizve – v rámci pracovných skupín – do diskusie zainteresované strany, aby vypracovali detaily nástrojov. Znamená to, že na MPRV sami rozhodnú o Intervenčnej stratégii (na základe výlučne ich SWOT analýzy a výlučne ich Identifikácie potrieb) a následne prizvú k diskusii zainteresovaných, aby sa podieľali na okrajových úpravách.
 
S participatívnou tvorbou SPP nemáme historickú skúsenosť a rezortné ministerstvo tiež historicky nebolo partnerom poľnohospodárov a potravinárov.
 
V tejto prelomovej historickej etape požadujeme od MPRV, aby čo najskôr zapojilo do príprav Strategického plánu relevantných partnerov. Nastavenie Strategického plánu je kľúčovým predpokladom jeho realizácie.
 
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako najväčšia samosprávna organizácia združujúca podnikateľov v poľnohospodárstve, potravinárstve a službách deklaruje, že jej členovia majú pripravené jasné vízie a smerovanie jednotlivých odvetví a sú pripravení viesť vecnú diskusiu.
 
Ak sa nám nepodarí Strategický plán dobre nastaviť, najbližšia revízia bude možná najskôr o štyri roky, čo opäť prehĺbi naše zaostávanie na spoločnom európskom trhu.
 
Proces prípravy Strategického plánu je kľúčovou etapou zmeny status quo v sektore, ktorú si všetci želáme. Mali by sme preto pri jej príprave spolupracovať a spoločne hľadať riešenia celospoločenskej objednávky, ktorou je zdravý a konkurencieschopný agropotravinársky sektor. Ak bude Strategický plán vytvorený autonómne na MPRV SR a iba formálne daný na diskusiu samospráve, musíme na tento neštandardný stav upozorniť Európsku komisiu.  
 
Viac o procese prípravy, posune termínov a vyjadrenie rezortného ministerstva k aktuálnemu stavu si môžete prečítať aj v článku portálu Euractiv 

 

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce