Žatevný výjazd s predsedom vlády SR

Tento raz nielen o predbežných výsledkoch žatvy a cenových výkyvoch, ale aj o vzťahu k živočíšnej výrobe sa diskutovalo na žatevnom výjazde s predsedom vlády SR na poliach pri Bratislave.
 
 
Nad žatvou sa zmráka: obrazne, aj doslovne
 
Počas žatevného výjazdu, ktorý sa uskutočnil 27. júla 2016, už malo Slovensko pod strechou približne 60% hustosiatych obilnín a repky. Zber úrody zo zvyšných plôch však komplikuje naďalej trvajúce daždivé počasie. Regióny ako napríklad Bratislava, Trnava, Zvolen, Považská Bystrica či Veľký Krtíš hlásia v rámci pravidelného žatevného monitoringu, ktorý pripravuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, prerušenie a spomalenie zberu obilnín. „Stihli sme pokosiť okolo 40%, zvyšné plochy budú mať horšiu kvalitu, máme aj časový sklz v prácach. Dažde sú intenzívne, presuny kombajnov sú sťažené“, uviedol za Trnavskú regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru jej predseda Oliver Šiatkovský.
 
V bratislavskom kraji už pokosili 80% zo zasiatych 26tisíc hektárov plôch. „Pšenicu máme s výnosom cez 6 ton/ha, repku sme pokosili z výmery 6,5 tisíca ha pri výnose 3,3 t/ha, čo je na náš región slušné číslo“, naznačuje predseda Bratislavskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Karol Motyka. Jedným dychom však dodáva, že momentálne daždivé počasie poznačí kvalitu obilia, obsah lepku a dusíkatých látok v zrne.
 
Hosťujúci podnik žatevného výjazdu – Družstvo podielnikov Devín už pokosilo repku olejnú a v čase žatevného výjazdu zbieralo pšenicu. Predsedníčka predstavenstva Zuzana Pagáčová doplnila, že pre daždivé počasie budú kosiť ešte 6 -10 dní.
 

 
S premiérom aj o cenách za obilniny
 
Pokiaľ sa nič mimoriadne na poliach neudeje, tak slovenskí poľnohospodári pozbierajú rekordnú úrodu obilnín s ešte lepšími číslami, ako bola vlaňajšia produkcia, ktorá mala prívlastok druhá najvyššia za posledných 10 rokov. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík však premiérovi ukázal aj druhú stránku mince: hoci sýpky budú pravdepodobne praskať obilím, na speňažovaní úrody sa to neodrazí. Ceny okolo 210 eur za tonu, za ktoré sa predávala v roku 2008 potravinárska pšenica, ostávajú len zbožným a reálne nedosiahnuteľným prianím všetkých obilninárov. Dnes sa toto číslo priam zrútilo na 125 eur za tonu pšenice.
 
„Uvidíme, ako dopadne žatva v celej Európe. Ešte treba pozbierať obilie u silných hráčov, akými je Francúzsko, ktoré produkuje ročne okolo 70 mil. ton a Nemecko s jeho 50 miliónmi ton obilia.  Rumunsko a Maďarsko, ktoré už majú po žatve, avizujú výrazné zvýšenie celkovej produkcie, čím bude pokračovať ďalší tlak na ceny obilia. Produkcia obilia zo slovenských polí je približne 1,7 % v porovnaní s európskymi výsledkami, a tak nemôže byť ani reči, že by práve malá krajina v strede Európy patrila medzi tie, ktorá diktuje ceny za obilniny“, priblížil podstatu cenového marazmu Milan Semančík.
 
Štátny tajomník MPRV SR Anton Stredák, generálny riaditeľ odboru poľnohospodárstvo MPRV SR Štefan Ryba a predsedníčka predstavenstva DP Devín Zuzana Pagáčová.
 
Východisko?
 
Predseda vlády SR Robert Fico medzi poľnohospodármi zisťoval, či nie je možné zmeniť osevné plány, znížiť produkciu prebytkového a momentálne stratového obilia a zamerať sa na iné oblasti v poľnohospodárskej výrobe. Pestovatelia cestu poznajú – spočíva v naštartovaní živočíšnej výroby, hedžingových obchodoch s obilím pred žatvou, ale hlavne v prehodnotení osevných postupov.
 
Predseda SPPK Milan Semančík naznačil, že pri predpokladanej výške tohtoročnej úrody na úrovni 3 milióny ton bude musieť Slovensko vyviezť aj za nízke výkupné ceny približne polovicu obilia. „Preto treba nutne uvažovať o obnovení živočíšnej výroby, aby sme čo najviac obilia spotrebovali doma cez potravinárov a kŕmne zmesi a aby prestalo platiť, že základnú plodinu vyvezieme a naspäť dovezieme spracované výrobky s pridanou hodnotou“, dodal predseda SPPK.
 
Stanislav Becík, predseda Združenia agropodnikateľov Dvory nad Žitavou – družstvo doplnil, že bez podpory spracovateľskej výroby to nepôjde. Ak budú bitúnky, oplatí sa chovať ošípané, keď bude spracovateľský priemysel, môže sa Slovensko zamerať viac aj na pestovanie ovocia a zeleniny. „Ak toto platiť nebude, tak nám nič iné neostane, len na sever vyvážať obilie a na juh dobytok“, uviedol S. Becík. 
 
 
 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce Prenájom a predaj stavebných strojov a doplnky