Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zorganizovala v druhej polovici októbra online stretnutie s predsedami a podpredsedami regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr, na ktorom informovali regionálnych predstaviteľov o aktuálnom vývoji a strategických prioritách v rámci príprav nového Národného regionálneho a partnerského plánu, Viacročného finančného rámca a Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na obdobie rokov 2028 až 2034.

Zástupkyňa Konzorcia českých samospráv a SPPK, ktorá pôsobí v Bruseli, Adela Paďourková, priblížila priebeh náročných vyjednávaní s európskymi inštitúciami.

Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ na roky 2028 až 2034 prináša zásadné otázky o financovaní, podpore veľkých aj menších fariem a budúcnosti slovenského potravinárstva. SPPK chce, aby poľnohospodári a potravinári vyslali štátu jednotný signál o tom, ktoré podpory potrebujú zachovať a v akej výške.

Poľnohospodárstvo bude súťažiť o peniaze s ďalšími sektormi

Jednou z najzásadnejších zmien, ktorá sa pripravuje v novom programovom období, je návrh Európskej komisie zaradiť Spoločnú poľnohospodársku politiku do širšieho rámca národných a regionálnych partnerských plánov (NRPP). Poľnohospodárstvo by tak prišlo o doterajšie samostatné rozpočtové postavenie a jeho financovanie by sa stalo súčasťou spoločného balíka spolu s ďalšími oblasťami, ako sú kohézna politika, rybárstvo, obrana či migrácia.

V praxi to môže znamenať, že poľnohospodárstvo bude musieť na národnej úrovni súperiť o finančné zdroje s inými sektormi. Pre Slovensko je preto dôležité, aby sa už počas prípravy národného plánu jasne pomenovali priority sektora a zabezpečili dostatočné prostriedky na ich financovanie.

Podľa predstaveného prehľadu, ktorý na porade prezentovala A. Paďourková, navrhuje Európska komisia na Spoločnú poľnohospodársku politiku 293,7 miliardy eur v bežných cenách, čo predstavuje pokles o viac ako 20 percent, respektíve približne o 90 miliárd eur oproti súčasnému obdobiu. Európsky parlament presadzuje navýšenie rozpočtu na 433 miliárd eur. O konečnej podobe viacročného finančného rámca však rozhodnú rokovania európskych inštitúcií a členských štátov.

Rozdielne predstavy o financovaní sprevádza aj diskusia o samotnej štruktúre podpôr. Kým Európska komisia navrhuje zrušenie tradičného rozdelenia SPP na dva piliere, Európsky parlament presadzuje návrat k dvojpilierovému systému. Výsledok rokovaní bude mať zásadný vplyv na to, aké možnosti podpory budú mať poľnohospodárske podniky v nasledujúcich rokoch.

„Vyjednávací systém sa z relatívne priamočiareho modelu stal mimoriadne zložitým procesom. Zahŕňa desiatky nových aktérov a ľudí, ktorých musíme obiehať a neustále im vysvetľovať naše priority. Tým, že sa Spoločná poľnohospodárska politika stáva len súčasťou balíka NRPP, je vyjednávanie zásadne komplikovanejšie“, hovorila počas porady A. Paďourková.“

Zastropovanie platieb môže zmeniť podmienky pre slovenské farmy

Osobitnú pozornosť si vyžadujú návrhy na zastropovanie priamych platieb a ich postupné znižovanie pri vyšších sumách, takzvanú degresivitu. Práve tieto opatrenia môžu výrazne ovplyvniť slovenské poľnohospodárske podniky vzhľadom na ich štruktúru vychádzajúcu z histórie a spôsob hospodárenia.

Európska komisia navrhuje povinné zníženie platieb o 25 percent a povinné zastropovanie nad 100-tisíc eur bez možnosti odpočítania osobných nákladov na zamestnancov. Rada EÚ pracuje s hranicou 300-tisíc eur a možnosťou odpočítania nákladov na zamestnancov. Európsky parlament navrhuje zrušenie degresivity a miernejší prístup k zastropovaniu, s hranicou do 500-tisíc eur a možnosťou odpočítania nákladov.

Definitívna podoba pravidiel zatiaľ nie je známa. Pre slovenské podniky bude dôležité, aby sa pri ich nastavovaní zohľadnila reálna štruktúra fariem, zamestnanosť a náklady na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.

Súčasťou diskusie je aj definícia aktívneho poľnohospodára. Európska komisia a Európsky parlament presadzujú požiadavku, aby bolo poľnohospodárstvo hlavnou ekonomickou činnosťou podniku. Rada EÚ podporuje miernejší prístup, podľa ktorého by malo postačovať vykonávanie minimálnej poľnohospodárskej činnosti. Rozdielne prístupy môžu ovplyvniť okruh podnikov oprávnených na podporu.

Rizikom je aj preverovanie vlastníckych štruktúr a konečných užívateľov výhod. Prísne pravidlá na určovanie konečného príjemcu podpory môžu predstavovať komplikáciu najmä pre poľnohospodárske družstvá a podniky so zložitejšou vlastníckou štruktúrou.

Potravinárstvo potrebuje mať v novom systéme svoje miesto

Pre slovenský agropotravinársky sektor je kľúčová aj otázka podpory potravinárstva. Európska komisia navrhuje vylúčenie potravinárov zo SPP. Rada EÚ presadzuje zachovanie podpory pre poľnohospodárov aj potravinárov, zatiaľ čo Európsky parlament navrhuje podporovať spracovanie predovšetkým priamo na farmách.

Pre Slovensko je to zásadná téma. Domáce potravinárstvo nemá takú silnú pozíciu ako v niektorých západoeurópskych krajinách, a preto potrebuje stabilné podmienky na rozvoj a investície. Ak by sa podpora potravinárstva v rámci SPP obmedzila, bude nevyhnutné hľadať a garantovať jeho financovanie v rámci národných a regionálnych partnerských plánov, čo môže byť mimoriadne zložité.

„Potravinárstvo je v rámci Európskej únie mimoriadne silné, najmä v západných členských štátoch. U nás však historicky z dlhodobého hľadiska jeho potreby neboli vnímané tak intenzívne. Musíme preň preto nájsť pevné miesto a garantovať jasné finančné zdroje. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú rozhodne navzájom prepojené systémy a my potrebujeme mať v novom programovom období zaistenú aj tú koncovku – teda spracovanie poľnohospodárskej produkcie“, uviedol predseda SPPK Jozef Šumichrast.

Dôležité bude aj nastavenie viazaných platieb, ktoré majú podporovať vybrané sektory poľnohospodárskej výroby. Návrh Európskej komisie počíta s alokáciou vo výške 20 percent plus ďalších päť percent, avšak z nižšieho celkového rozpočtového balíka.

Jednotný hlas regiónov je dôležitý

Počas porady zaznela potreba koordinovaného postupu pri presadzovaní záujmov slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už týždne pracuje na materiáloch, ktoré jasne Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pomenujú, ktoré intervencie a podporné nástroje považujú producenti za nevyhnutné zachovať a aké finančné zdroje na ne potrebujú.

Presnú podobu v druhej časti porady s predseda a podpredseda regionálnych komôr preto prezentovali zamestnanci Úradu komory a člen Dozornej rady SPPK Tomáš Volkai.

Rokovania na európskej úrovni sa konajú aj prostredníctvom Konzorcia s českými samosprávami a SPPK, ktoré združuje šesť poľnohospodárskych a potravinárskych organizácií z Českej republiky a Slovenska vrátane SPPK a Agrárnej komory ČR. Konzorcium pôsobí v Bruseli takmer desať rokov. Zameriava sa na monitorovanie legislatívy, priamy lobing, účasť v pracovných skupinách a rokovania s kľúčovými predstaviteľmi európskych inštitúcií.

Medzi jeho doterajšie úspechy patrí zvrátenie návrhu na plošné 50-percentné zníženie používania pesticídov, presadenie úprav v oblasti vykazovania udržateľnosti podnikov a posudzovania investícií bankami či ochrana názvov mäsa a živočíšnych výrobkov.

Pokračujúca koordinácia so slovenským ministerstvom, ďalšími členskými štátmi a európskou organizáciou COPA-COGECA má pomôcť presadzovať záujmy sektora v čase, keď sa jednotlivé pozície európskych inštitúcií ešte vyvíjajú.

O budúcej podobe podpôr rozhodnú najbližšie mesiace

Na základe predstaveného harmonogramu sa očakáva výrazný politický tlak na dosiahnutie dohody o Viacročnom finančnom rámci do konca roka 2026. Oficiálne trojstranné rokovania Európskej komisie, Rady EÚ a Európskeho parlamentu (trialógy) sa majú začať začiatkom roka 2026/2027. Ich cieľom bude zosúladiť rozdielne predstavy jednotlivých inštitúcií.

Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má začať platiť od januára 2028. Do jej konečnej podoby však ešte môže zasiahnuť viacero zmien vrátane politických.

Predseda SPPK Jozef Šumichrast preto počas porady apeloval na pokračovanie príprav a potrebu jednoty: „Rokovací proces v Bruseli je v súčasnosti neskutočne rýchly a dynamický. Veci sa menia zo dňa na deň – to, čo preberáme ráno ako platné nastavenie, nemusí byť popoludní pravdou. Z našich regiónov preto musí znieť jednoznačný a fundovaný signál o tom, ktoré intervencie chceme zachovať a akú finančnú alokáciu nevyhnutne potrebujeme.“

Tento neúprosný tlak časového harmonogramu je znásobený aj politickým kalendárom celej Európy. Nadchádzajúce obdobie rokov 2026 a 2027 bude pre Úniu „supervolebným rokom“ – voľby budú až v 18 členských štátoch vrátane kľúčových agrárnych hráčov ako Francúzsko, Taliansko či Poľsko. Vzhľadom na hroziace politické posuny a prekreslenie parlamentných máp tlačí Európska komisia aj členské štáty na to, aby bol základný finančný a textový rámec reformy dohodnutý do konca tohto roka.

Pre slovenský agropotravinársky sektor bude preto rozhodujúce, aby sa do prípravy národných priorít skutočne premietli reálne potreby poľnohospodárskych podnikov, ale aj potravinárskych podnikov. Nestačí sledovať iba celkovú výšku európskeho rozpočtu. Rovnako dôležité bude, ako sa peniaze rozdelia, ktoré podpory zostanú dostupné a aké podmienky budú musieť podniky splniť.

Práve preto je potrebné, aby slovenskí poľnohospodári a potravinári postupovali koordinovane a včas pomenovali svoje požiadavky. Rozhodnutia prijaté v nasledujúcich mesiacoch budú ovplyvňovať podmienky podnikania, investičné možnosti aj konkurencieschopnosť slovenského agropotravinárstva počas celého nasledujúceho programového obdobia. A, čo je mimoriadne dôležité, vytvoria tak východiskovú pozíciu vrátane konkurencieschopnosti našich podnikov aj po roku 2034.