Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Tohtoročná sezóna patrí z pohľadu pestovateľov kukurice k najhorším za posledných dvadsať rokov. Extrémne sucho, dlhé obdobia vysokých teplôt a následné problémy s kvalitou zrna výrazne znížili domácu produkciu. Slovensko, ktoré bolo v minulosti exportérom kukurice, bude musieť časť vlastnej spotreby tentokrát pokryť dovozom. Situáciu navyše komplikuje zvýšený obsah mykotoxínov, predovšetkým aflatoxínov. O aktuálnej situácii, vývoji cien, zmenách na európskom trhu a budúcnosti pestovania kukurice na Slovensku sme sa rozprávali s predsedom Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice Mikulášom Wagnerom. Zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Tohtoročná pestovateľská sezóna priniesla výrazné problémy najmä krmovinám a tzv. jesenným plodinám, no kukurica patrí medzi tie, ktoré dopadli najhoršie. Ako hodnotíte jej tohtoročnú úrodu?

Tohtoročná sezóna bola mimoriadne nepriaznivá nielen pre kukuricu, ale aj pre sóju a cukrovú repu. V prípade kukurice môžeme hovoriť o jednej z najhorších úrod z pohľadu hektárových výnosov za posledných dvadsať rokov.

Štatistický úrad SR vo svojom treťom odhade predpokladal priemerný výnos približne 4,6 tony na hektár. Obávam sa však, že konečné číslo môže byť ešte nižšie, na úrovni 4,4 až 4,5 tony. Veľká časť kukurice totiž v čase odhadu ešte nebola pozberaná a práve najprodukčnejšia kukuričná oblasť Slovenska – juh krajiny – zaznamenala najvýraznejšie straty.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že časť pôvodne zrnových porastov museli pestovatelia zberať na siláž. Odhadujeme, že takto mohlo byť využitých približne 25 percent výmery kukurice, ktorá bola pôvodne určená na produkciu zrna. Aj to sa, samozrejme, prejaví na celkovej produkcii. Kým štatistický odhad hovoril o približne 686-tisíc tonách, reálna konečná úroda môže dosiahnuť len 650- až 660-tisíc ton.

Ktoré regióny Slovenska dopadli najhoršie a kde boli výsledky predsa len priaznivejšie?

Najhoršia situácia bola najmä na Podunajskej nížine. Tam boli výnosy veľmi slabé. Len na niektorých lokalitách, kde sa v pôde podarilo udržať aspoň časť vlahy a porasty neboli vystavené takému intenzívnemu slnečnému žiareniu, sa dosiahli o niečo lepšie výsledky.

Relatívne lepšie dopadli severnejšie a východnejšie oblasti. Na východnom Slovensku však nehovoríme o krajnom juhovýchode, kde bolo sucho takisto veľmi výrazné. Lepšie výsledky sme zaznamenali aj v oblasti Topoľčian, pozdĺž Váhu, v okolí Dubnice nad Váhom a Nového Mesta nad Váhom. Pozitívnejšie vychádza aj Liptov a Turiec.

V týchto oblastiach zohrala úlohu predovšetkým priaznivejšia mikroklíma. Vďaka okolitej horskej krajine tam boli nižšie nočné teploty a lepšie zrážkové podmienky. Treba však povedať, že ide tradične najmä o regióny pestujúce kukuricu na siláž, nie na zrno. Preto ich lepšie výsledky výraznejšie nezmenia celkovú štatistiku produkcie zrnovej kukurice.

Ak sa súčasný vývoj počasia bude opakovať, Liptov či Turiec môžu postupne zohrávať významnejšiu úlohu aj pri produkcii zrnovej kukurice a čiastočne kompenzovať výpadky na juhu Slovenska.

Spomínate klimatické zmeny. Mení sa v tejto súvislosti aj mapa pestovania kukurice v Európe?

Jednoznačne áno. Vidíme, že kukurica postupne ustupuje z krajín, ktoré boli tradične jej významnými producentmi. Ide predovšetkým o Rumunsko, Srbsko, Maďarsko a Slovensko. Výmery kukurice v týchto krajinách klesajú už približne piaty rok po sebe.

Na druhej strane v Poľsku výmery rastú a pomerne dobre sa drží aj Nemecko. V budúcnosti môžeme dokonca vidieť rozširovanie pestovania kukurice v pobaltských krajinách, ktoré sú dnes známe najmä produkciou pšenice.

Výrazným príkladom zmeny klimatických podmienok je práve Poľsko. Ešte v rokoch 2011 až 2012 nepatrilo medzi významných európskych producentov kukurice. Dnes sa radí medzi najväčších producentov v Európskej únii. Za približne pätnásť rokov sa teda jeho pozícia zásadne zmenila. Kukurici vyhovujú priaznivejšie teplotné a vlhkostné podmienky, ktoré sa v súčasnosti čoraz viac presúvajú do severnejších oblastí Európy.

Aká je po tohtoročnej sezóne situácia so sebestačnosťou Slovenska v kukurici?

Nie je dobrá. Naša spotreba kukurice pre potreby krmovinárskeho, potravinárskeho priemyslu a výrobu etanolu sa pohybuje približne na úrovni 900-tisíc ton ročne. Ak by sme vychádzali zo štatistického odhadu produkcie 686-tisíc ton, už v tomto prípade by nám chýbalo približne 220-tisíc ton, ktoré by sme museli doviezť.

Problémom však nie je len množstvo, ale aj kvalita tohtoročnej úrody kvôli zvýšeným hladinám mykotoxínov, hlavne aflatoxínov. Tie predstavujú vážny problém pre krmovinársky priemysel, pretože aflatoxín podlieha prísnej regulácii Európskej únie.

Ak by sme mali z celkovej produkcie 686-tisíc ton približne 100-tisíc ton kukurice s vysokým obsahom aflatoxínov, ktoré nebude možné využiť na bežné krmovinárske účely, reálne použiteľná produkcia by sa znížila približne na 580-tisíc ton. V takom prípade by nám na pokrytie domácej spotreby chýbalo viac ako 300-tisíc ton kukurice.

Prečo sú aflatoxíny pri kukurici takým vážnym problémom?

Pretože ich prítomnosť nepredstavuje iba technologický problém pre spracovateľov, ale môže mať dosah aj na bezpečnosť potravín. Ak sa krmivo s vysokým obsahom aflatoxínov dostane do kŕmnej dávky dojníc, môže dôjsť k premene aflatoxínu v organizme zvieraťa na aflatoxín M1, ktorý sa môže následne objaviť v mlieku. Jeho prítomnosť je prísne sledovaná a regulovaná, keďže predstavuje zdravotné riziko pre človeka. Otázkou preto zostáva, čo s kukuricou, ktorá nespĺňa požadované kvalitatívne parametre. Budeme musieť hľadať možnosti jej ďalšieho využitia v priemysle alebo iných oblastiach.

Odkiaľ by sme mohli kukuricu nakupovať?

Dovoz bude smerovať predovšetkým z Poľska, Česka, Rakúska a čiastočne z Rumunska. Kukuricu z Ukrajiny v súčasnosti naši odberatelia nenakupujú. Zároveň sme tranzitnou krajinou pre ukrajinské poľnohospodárske komodity, preto sa orientujeme na dodávky z členských štátov Európskej únie.

Maďarsko, ktoré bolo v minulosti významným exportérom, sa v dôsledku opakovaných neúrodných rokov zmenilo na krajinu s výrazným deficitom. V súčasnosti musí dovážať viac ako dva milióny ton kukurice. Navyše tam majú podobný problém s aflatoxínmi ako u nás, takže dovoz odtiaľ by veľký zmysel nemal.

Situácia nie je jednoduchá ani v ďalších európskych krajinách. Napríklad Francúzsko, ktoré patrilo medzi najväčších producentov a exportérov kukurice v Európe, bude mať podľa našich odhadov približne o 40 percent nižšiu úrodu ako v predchádzajúcich rokoch. Francúzska produkcia pritom tradične pokrývala aj potreby okolitých krajín, najmä Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktoré sú odkázané na dovoz kukurice pre vlastnú spotrebu a krmovinársky priemysel.

Znamená to, že Európa bude musieť chýbajúcu produkciu nahrádzať dovozom z iných častí sveta?

Áno, ale treba rozlišovať medzi situáciou v Európe a celosvetovou produkciou. Z globálneho pohľadu totiž vo svete nedostatok kukurice neočakávame. Spojené štáty budú mať pravdepodobne druhú najvyššiu úrodu vo svojej histórii. Výrazne rastie aj produkcia v Argentíne a Brazílii, ktoré patria medzi najväčších svetových exportérov. Významným exportérom zostáva aj Ukrajina, ktorá napriek pretrvávajúcim problémom dokáže produkovať a vyvážať značné množstvá.

Práve uvedené krajiny dokážu svojou produkciou pokrývať výpadky, ktoré vznikajú na európskom trhu. Dovozné toky sa preto budú meniť podľa toho, kde je v danom roku najväčší nedostatok.

Ako sa tohtoročná situácia premietne do cien kukurice a ekonomiky pestovateľov?

Pestovatelia síce môžu vďaka nedostatku kukurice očakávať vyššie predajné ceny, no pri takých nízkych výnosoch im to nemusí stačiť na pokrytie nákladov. Ak je úroda minimálna, vyššia cena za tonu automaticky neznamená, že bude hospodárenie rentabilné.

Dopady tohtoročnej sezóny uvidíme aj na rozhodovaní pestovateľov o budúcoročných výmerách. Už teraz možno povedať, že chuť výrazne rozširovať plochy kukurice nie je veľká. Poľnohospodárske podniky si budú veľmi dôkladne vyhodnocovať riziká. Na jednej strane majú istotu odbytu, pretože kukurica na trhu chýba a pestovateľ sa nemusí obávať, že svoju produkciu nepredá. Na druhej strane však musí zvažovať, či dokáže dosiahnuť výnos, ktorý mu pokryje náklady.

Veľa napovie aj stav ozimín, predovšetkým repky, ozimného jačmeňa a ozimnej pšenice. Ak budú na jar porasty v zlom stave a pestovatelia sa rozhodnú ich zaorať, môžu na uvoľnené plochy zaradiť sóju, slnečnicu alebo kukuricu. Aj to môže zásadne ovplyvniť konečnú štruktúru osevných plôch.

Má teda kukurica napriek tohtoročným problémom na Slovensku perspektívu?

Osobne si myslím, že áno. Tento rok bol pre pestovateľov veľkým poučením a varovaním, ale ak sa podobný extrémny vývoj počasia nebude opakovať každú sezónu, kukurica má na Slovensku stále veľmi dobrú perspektívu.

Treba sa pozrieť aj na širší európsky trh. Európska únia má prebytok pšenice, ktorú musí vyvážať do tretích krajín. Pri kukurici je však situácia opačná – jej produkcia v EÚ nestačí na pokrytie spotreby a časť sa musí dovážať. Ak by Slovensko dokázalo vypestovať milión ton kukurice, vedeli by sme túto produkciu bez problémov umiestniť na domácom trhu aj v okolitých krajinách, napríklad v Maďarsku.

Kukurica má totiž dva významné piliere odbytu. Prvým je domáca živočíšna výroba a krmovinársky priemysel vrátane potravinárskeho, druhým export na okolité trhy. Dopyt teda existuje. Výzvou zostáva predovšetkým schopnosť pestovať kukuricu ekonomicky efektívne aj v meniacich sa klimatických podmienkach.

Čo môžu naši pestovatelia urobiť inak, aby boli ich porasty v budúcnosti odolnejšie voči suchu?

Je to veľmi individuálne. Každý agronóm najlepšie pozná svoje pozemky, ich pôdne zloženie, schopnosť udržiavať vlahu aj to, ako rýchlo pôda vysychá. Práve od týchto poznatkov by sa mali odvíjať rozhodnutia o výbere osiva, osevnom postupe a technológiách obrábania pôdy.

Dôležité je predovšetkým hospodáriť s vodou a snažiť sa udržať vlahu v pôde čo najdlhšie. Pomôcť môžu bezorbové technológie, vhodné postupy obrábania pôdy či výber osiva, ktoré je prispôsobené konkrétnym pôdnym a klimatickým podmienkam. Osivárske spoločnosti dnes dokážu pestovateľom pomerne presne poradiť, ktoré hybridy sú vhodné pre ich región a zrážkové podmienky.

Zaujímavou možnosťou je aj skorší termín sejby, pokojne o týždeň až dva. Pestovatelia tak môžu lepšie využiť zvyškovú zimnú vlahu v pôde, ktorá pomáha pri vzchádzaní a počiatočnom raste rastlín. Pri neskoršom výseve už táto prirodzená zásoba vody často chýba.

Zároveň si treba otvorene povedať, že nie každý pozemok bude mať v budúcnosti rovnakú perspektívu pestovania kukurice. Ak pôda nedokáže udržať ani malé množstvo zrážok a veľmi rýchlo stráca vlahu, kukurica tam bude v podmienkach opakujúceho sa sucha mimoriadne rizikovou plodinou. Osevné plány preto bude potrebné prispôsobovať nielen ekonomike, ale čoraz viac aj konkrétnym klimatickým a pôdnym podmienkam.

Tohtoročná sezóna nám ukázala, že klimatické zmeny už nie sú iba teoretickou témou. Výrazne menia pestovateľské podmienky, produkčné oblasti aj obchodné toky v celej Európe. Našou úlohou je pripraviť sa na ne čo najlepšie. Kukurica má na Slovensku budúcnosť, ale jej pestovanie bude čoraz viac závisieť od toho, ako dokážeme pracovať s vodou, pôdou a správnym výberom technológií.

Zhovárala sa Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK