Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Niektoré nevyhovujúce druhy zahraničného mäsa, ktoré boli v ostatných dňoch stiahnuté z trhu, potvrdzujú, že nízka cena by pri nákupe mäsa nemala byť jediným kritériom rozhodovania. Slovenskí chovatelia chcú preto posilniť dôveru spotrebiteľov v domáce mäso a upozorniť na význam jeho pôvodu, bezpečnosti a kvality. V čase rastúcich dovozov a nových potravinových škandálov v Európe vyzývajú spotrebiteľov, aby sa pri nákupe nerozhodovali iba podľa ceny, ale aj podľa pôvodu mäsa. Chovatelia chcú o spotrebiteľa zapojovať a v budúcnosti modernizovať chovy v odhadovanej výške investícií približne 1,8 mld. eur.

Slovenské mäso má garantovaný a jasne preukázateľný pôvod s úradnou kontrolou od narodenia zvieraťa, jeho výkrm až po pult predajne. Slovenskí chovatelia hovädzieho dobytka, hydiny a ošípaných dodržiavajú prísne veterinárne, hygienické a welfare štandardy Európskej únie. Každé zviera podlieha evidencii a pravidelným kontrolám, pričom celý proces výroby je pod neustálym dohľadom veterinárnych autorít.

„Pri hovädzom mäse je systém dohľadateľnosti mimoriadne prísny. Každý kus dobytka má vlastnú identitu a jeho životná cesta od narodenia cez chov, presuny, veterinárne kontroly až po spracovanie je zaznamenaná v centrálnom registri,“ hovorí Ivan Nemčovský, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku.

Význam pôvodu potravín potvrdzujú aj viaceré prípady nevyhovujúceho dovážaného mäsa, ktoré boli v tomto roku stiahnuté z trhu.

V marci 2026 bolo zo slovenského trhu stiahnuté hydinové mäso z Poľska pre výskyt baktérie Salmonella Enteritidis. V máji nasledovalo vyradenie mletého kuracieho mäsa z Rumunska pre potvrdenie Salmonella Infantis. V júni veterinárne autority nariadili stiahnuť z distribúcie hlbokozmrazené kurča z Českej republiky pre prekročený limit rezíduí pesticídu benzalkónium chlorid. Rovnako v júni sa v obchodnej siete našlo nevyhovujúce bravčové mäso.

Len za prvých šesť mesiacov roku 2026 bolo v európskom systéme rýchleho varovania RASFF evidovaných 237 nevyhovujúcich vzoriek hydinového mäsa. Najčastejšie išlo o výrobky pochádzajúce z Poľska, Brazílie, Rumunska, Holandska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka.

„Veľké  množstvo afér so zahraničným hydinovým mäsom dokazuje, že kontroly sú v týchto krajinách nedostatočné a systém potravinového dozoru zlyháva. Preto upozorňujeme, aby slovenský spotrebiteľ hľadal na obale najmä označenie slovenského pôvodu hydinového mäsa“, uviedol výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Slovenskí chovatelia upozorňujú aj na rastúci tlak lacných dovozov bravčového mäsa, predovšetkým zo Španielska. Tamojší chovatelia majú totiž obmedzení export do tretích krajín a veľká časť produkcie sa presmerovala na európsky trh, čo vytvára tlak na znižovanie cien. Hoci nižšia cena môže byť pre spotrebiteľa atraktívna, dôležitými kritériami by mali zostať aj čerstvosť, kvalita a dôveryhodný pôvod.

„Významnou výhodou slovenského mäsa je kratšia cesta od chovateľa k spotrebiteľovi. Kým dovážané mäso precestuje tisíce kilometrov a na pulty obchodov sa často dostáva až po niekoľkých dňoch od spracovania, slovenské mäso môže byť u spotrebiteľa už približne do 24 hodín,“ zdôrazňuje František Valášek, predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Podpora domácich chovateľov zároveň znamená podporu zamestnanosti na vidieku, starostlivosti o krajinu a posilňovanie potravinovej bezpečnosti Slovenska. V budúcnosti si však ďalší rozvoj živočíšnej výroby vyžiada významné investície.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravila podklady k investičným potrebám sektora na roky 2028 až 2034 ako vstup do pripravovaných strategických dokumentov a budúceho nastavenia európskych fondov – najmä k Investičnému plánu Slovensko, k Národnému a regionálnemu partnerskému plánu pre využívanie zdrojov EÚ, vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Za vybrané sektory živočíšnej výroby – chov hydiny, chov ošípaných a chov mäsového dobytka – boli deklarované investičné potreby spolu vo výške približne 1,8 mld. eur“, naznačil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast.

Vybrané sektory živočíšnej výroby deklarovali investičné potreby v celkovom objeme približne 1,8 miliardy eur, z čoho chov mäsového dobytka predpokladá investičné potreby v objeme 762,2 milióna eur, chov ošípaných predpokladá 737,5 milióna eur a chov hydiny hovorí o investičných potrebách v objeme 302,7 milióna eur.

Investície budú smerovať predovšetkým do modernizácie ustajňovacích priestorov, technológií kŕmenia, napájania a vetrania, digitalizácie riadenia chovov, zvyšovania biologickej bezpečnosti, zlepšovania welfare zvierat, skladovania hospodárskych hnojív, energetických úspor a obnoviteľných zdrojov energie.