Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Rokovanie agropotravinárskych samospráv krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Nitre, ktoré sa uskutočnilo 3. a 4. septembra počas výstavy Agrokomplex, otvorilo viacero tém, ktoré dnes výrazne ovplyvňujú situáciu poľnohospodárov a potravinárov v regióne. Do popredia sa dostali najmä dôsledky extrémneho sucha, prudký pokles cien mlieka, rast výrobných nákladov, situácia v živočíšnej výrobe, ale aj budúca podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Aj preto boli hosťami rokovania zástupcovia dvoch zväzov – Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Zástupcovia agropotravinárskych organizácií zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sa zhodli, že jednotlivé krajiny čelia viacerým rovnakým problémom. Ich kombinácia však môže vytvoriť tlak, ktorý už jednotlivé podniky nebudú schopné zvládnuť samy.

Slovensko do rokovania vstupovalo najmä s aktuálnou témou kompenzácie škôd spôsobených suchom. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast upozornil, že poľnohospodári potrebujú riešenia, ktoré zohľadnia nielen samotné straty na úrode, ale aj širšie dôsledky sucha na živočíšnu výrobu a dostupnosť krmovín.

Mlieko sa prepadlo takmer o tretinu

Jednou z najvážnejších tém rokovania bola situácia v sektore mlieka. Ako upozornil podpredseda SPPK Miroslav Štefček, od začiatku roka dochádza k výraznému poklesu cien surového kravského mlieka. Dôvodom je predovšetkým rast prebytkov mlieka v Európskej únii, ktorý sa premieta do tlaku na nákupné ceny.

Na Slovensku pritom pokles dosiahol už takmer 30 percent. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny Európskej únie s najnižšími cenami mlieka a je tretie od konca, pričom nižšie ceny majú už len Maďarsko a Litva.

Situáciu zároveň zhoršuje extrémne sucho. Všetky samosprávy regiónu V4 potvrdili, že sucho nezasiahlo iba rastlinnú výrobu, ale aj produkciu krmovín potrebných pre chov hospodárskych zvierat. Pre farmárov tak vzniká nepriaznivá kombinácia nízkych príjmov z predaja mlieka a rastúcich nákladov na zabezpečenie krmiva.

„Ak by nezasiahol štát, mnohí chovatelia by stáli pred rozhodnutím, či svoje chovy ukončiť,“ zaznelo počas rokovania. Určitú nádej predstavuje očakávanie, že cena mlieka by sa v najbližšom období mohla mierne zvýšiť.

Sucho z pohľadu V4

Sucho nezasiahlo všetky plodiny rovnakým spôsobom. Najvýraznejšie problémy sa prejavujú pri krmovinách a silážnej kukurici, čo má následne priamy dosah na živočíšnu výrobu.

„Je to celé poprepájané,“ upozornil Jozef Šumichrast, predseda SPPK. „Ak sa zníži produkcia krmovín, rastú náklady chovateľov. Ak zároveň klesá cena mlieka alebo mäsa, podniky strácajú schopnosť pokrývať svoje výrobné náklady“, uviedol predseda komory.

Sucho sa nekončí na poli

Rokovanie V4 zároveň ukázalo, že sucho je problémom celého regiónu. Česká strana upozornila na výrazný prepad úrody obilnín, ktorý bol odhadnutý približne na 20 percent. Tohtoročná žatva bola označená za najhoršiu za posledných 15 rokov, pričom pri repke išlo podľa prezentovaných údajov o najhoršiu situáciu za približne dve desaťročia.

Poľnohospodári pritom zápasia aj s rastúcimi nákladmi na vstupy, najmä na hnojivá a pohonné hmoty. Kombinácia nižšej produkcie, nižších cien komodít a vyšších nákladov vytvára výrazný tlak na ekonomiku podnikov.

„U nás bol medziročný rozdiel v tržbách v poľnohospodárstve vyčíslený na približne 800 miliónov eur. Aj českí poľnohospodári preto hovoria o potrebe cielenej pomoci,“ uviedol prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

Situácia v živočíšnej výrobe je pritom čoraz vážnejšia. Česká strana upozornila, že v niektorých podnikoch už dochádza k likvidácii zvierat. Takýto vývoj však podľa účastníkov rokovania neznamená iba problém pre samotný chov. Úbytok hospodárskych zvierat môže mať dlhodobejší vplyv aj na pôdu, keďže živočíšna výroba je prepojená s využívaním maštaľného hnoja.

Problém krmovín môže byť ešte vážnejší

Slovensko už v súčasnosti pociťuje nedostatok krmovín. Podľa Jozefa Šumichrasta je výrazný problém najmä pri silážnej kukurici a krmovinách. Situácia sa týka aj cukrovej repy.

Výpadok domácej produkcie zároveň zvyšuje tlak na trh s krmivami. Zaznela informácia o výraznom nákupe krmovín z Rakúska. To ukazuje, že dôsledky sucha prekračujú hranice jednotlivých štátov a vytvárajú tlak na celý regionálny trh.

Podobný vývoj sledujú aj v Maďarsku. Zástupcovia Maďarskej agrárnej komory upozornili, že kukurica dopadla v niektorých oblastiach mimoriadne zle. V niektorých regiónoch bola úroda prakticky zničená, čo už otvára aj otázku, ako bude vyzerať pestovanie kukurice v budúcnosti. Dokonca niekde aj zvažujú s úplným ukončením pestovania kukurice v Maďarsku.

Maďarskí poľnohospodári zároveň riešia výrazný pokles cien mlieka a problémy v chove ošípaných. Klesajúce odbytové ceny mäsa sa stretávajú s rastúcimi cenami krmív. Výsledkom je situácia, v ktorej podniky hľadajú, ktoré časti výroby ešte dokážu udržať.

Zástupca maďarského sektora mlieka označil aktuálnu situáciu za najväčšiu krízu producentov mlieka za posledných 30 rokov. Vlani sa cena mlieka v Maďarsku pohybovala okolo 50 centov, dnes je približne na úrovni 40 centov. K problémom sa pridáva aj nadprodukcia a tlak dovozov mliečnych výrobkov. Maďarsko je pritom krajinou, ktorá viac vyváža surovinu a zároveň dováža viac hotových mliečnych výrobkov.

Poľsko má inú pozíciu, problémy však cíti tiež

Národná rada poľnohospodárskych komôr Poľska predstavila situáciu v krajine, ktorá je významným producentom mlieka. Poľsko produkuje približne 12 miliárd litrov mlieka ročne, pričom významná časť produkcie sa spracováva v družstevných podnikoch vlastnených samotnými producentmi.

Približne 30 percent produkcie Poľsko exportuje, najmä do Nemecka. Poľskí producenti zároveň nepredávajú surové kravské mlieko do zahraničia v takej miere ako niektoré iné krajiny a časť produkcie dokonca dovážajú z Maďarska.

Ani Poľsko sa však nevyhlo problémom spôsobeným počasím. Najväčšie sucho tam prišlo v apríli a máji, teda v období, keď sú zrážky pre ďalší vývoj porastov mimoriadne dôležité. Skrátilo sa vegetačné obdobie a podľa prezentovaných údajov sa očakáva pokles výsledkov žatvy a produkcie ovocia minimálne o 20 percent.

Problémom je aj repka. Poľsko potrebuje približne štyri milióny ton, z toho 1,2 milióna ton na domácu spotrebu a približne 2,8 milióna ton na výrobu biopalív. Vzhľadom na problémy v okolitých krajinách však nebude jednoduché chýbajúcu produkciu doviezť.

Ukrajinské obilniny zostávajú citlivou témou

Poľská strana zároveň otvorila otázku dovozu obilnín z Ukrajiny. Podľa prezidenta poľskej komory Wiktora Szmulewicza by malo dôjsť k obmedzeniu, respektíve zákazu dovozov ukrajinských obilnín, pričom tranzit by mal byť pod výraznou kontrolou.

Cieľom je zabezpečiť, aby tranzitná produkcia zostala skutočne tranzitnou a aby sa časť ukrajinského obilia neusádzala na trhoch krajín strednej Európy. Zaznel návrh smerovať tranzit napríklad do veľkých prístavov mimo regiónu V4.

Európa musí počúvať poľnohospodárov

Významnou témou rokovania bola aj budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč, ktorý sa zúčastnil diskusie, predstavil zámer vytvoriť širšiu skupinu krajín, ktorá by mala spoločne presadzovať záujmy poľnohospodárov voči Európskej komisii. Okrem krajín V4 by sa do tejto iniciatívy mali zapojiť aj ďalšie štáty vrátane Bulharska a Talianska. Celkovo by išlo o skupinu deviatich krajín, ich spoločné stanovisko by sa malo prezentovať na nadchádzajúcom stretnutí ministrov poľnohospodárstva V4 s prizvaním ďalších piatich európskych krajín.

Cieľom je dosiahnuť, aby Európska komisia výraznejšie počúvala potreby poľnohospodárskych regiónov a aby sa pri nastavovaní budúcej SPP zohľadňovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov.

Jednou z najcitlivejších otázok v rámci témy budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je povinné stropovanie priamych platieb na konečného užívateľa. Podľa slov ministra ide o jednu z červených čiar. Takéto opatrenie by sa podľa prezentovaných údajov dotklo približne 80 percent fariem, čo je pre Slovensko neprijateľné.

Slovensko zároveň upozorňuje na ďalší problém – budúca poľnohospodárska politika by podľa aktuálnych návrhov znamenala aj menej finančných prostriedkov. Poľnohospodári preto požadujú navýšenie rozpočtu a zároveň výrazné zníženie administratívnej záťaže.

Rezervný fond potrebuje peniaze

V súvislosti s rastúcimi nákladmi sa diskutovalo aj o rezervnom fonde. Európska komisia v minulosti rozdelila medzi členské štáty viac ako 400 miliónov eur na kompenzáciu strát v súvislosti so zvýšenými nákladmi na hnojivá. V súčasnosti však podľa rokovania v rezervnom fonde prostriedky na tento účel chýbajú.

Aj preto sa diskutuje o jeho opätovnom doplnení. Pre poľnohospodárov by išlo o dôležitý nástroj v čase, keď sa zvyšujú dopady klimatických zmien, rastú ceny vstupov a zároveň klesajú príjmy z predaja komodít.

Od sucha k budúcnosti živočíšnej výroby

Rokovanie V4 tak napokon nebolo iba o jednej téme. Sucho, nízke ceny mlieka, rast cien krmív, hnojív a pohonných hmôt či tlak obchodných reťazcov na odbytové ceny sa navzájom násobia a sú prepojené.

V hydinárskom priemysle napríklad kŕmne zmesi tvoria viac ako polovicu výrobných nákladov. Dôsledky sucha sa preto podľa zástupcov sektora začnú výraznejšie prejavovať najmä na jeseň, keď sa premietnu do cien krmív. Ak sa k tomu pridá tlak na znižovanie odbytových cien mäsa, môže vzniknúť vážny problém s pokrytím výrobných nákladov.

Práve preto zaznievala potreba, aby sa situácia riešila koordinovane. Jednotlivé krajiny V4 čelia podobným problémom, pričom ich poľnohospodárstvo je navzájom výrazne prepojené. Kríza v jednom sektore sa môže veľmi rýchlo preniesť do ďalších častí agropotravinárskeho reťazca.