Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Aktuálna potravinárska legislatíva, pravidlá spoločnej organizácie trhu, príprava nového programového obdobia a investičné potreby potravinárskeho sektora. Aj týmto témam sa venovali členovia Únie potravinárov Slovenska na svojom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 29. septembra. 

Rokovanie Únie potravinárov Slovenska prinieslo aktuálne informácie o legislatívnych zmenách, ktoré sa dotýkajú fungovania potravinárskych podnikov, ale aj o príprave podmienok pre ďalšie obdobie podpory a investícií do potravinárskeho sektora. Zhrnutie legislatívnych zmien si pre rokovanie Únie potravinárov Slovenska pripravila riaditeľka Legislatívno-právneho odboru SPPK Cyntia Szabová Lehotská. 

Legislatíva prináša nové povinnosti

Provou témou rokovania bola novela zákona o potravinách. Tá bola v apríli schválená Národnou radou SR a týka sa označovania potravín obsahujúcich múčenku a ich oddeleného umiestnenia v maloobchode. Prezident zákon nepodpísal a vrátil ho parlamentu pre zaradenie úpravy zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh do schváleného návrhu. Podľa informácií z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR by mala byť v aktuálnom procese schválená iba novela zákona o potravinách, pričom problematika liehu má byť riešená samostatne.

Potravinári sa venovali aj novele zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Jej cieľom je okrem iného zosúladenie databázy obchodníkov s ovocím, zeleninou a banánmi s európskou legislatívou. SPPK zároveň požadovala zapracovanie mechanizmu rozširovania pravidiel organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií podľa pravidiel EÚ. Táto pripomienka bola akceptovaná a návrh zákona už postúpil do druhého čítania.

Miestne dane môžu zvýšiť náklady podnikateľov

Únia potravinárov Slovenska diskutovala aj o pripravovanej novele zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Návrh, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, zatiaľ nebol prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Jeho cieľom je okrem iného rozšíriť kompetencie samospráv pri určovaní dane zo stavieb, najmä pri viacpodlažných objektoch. Výšku príplatku za jednotlivé podlažia by podľa návrhu určovala samospráva, pričom jeho výška by mala byť naviazaná na daň za rodinné domy a byty.

SPPK sa k návrhu zúčastnila dvoch rokovaní na ministerstve. Na prvom rokovaní 6. augusta zástupcovia zamestnávateľov a obchodu namietali zavedenie novej dane. Na druhom rokovaní 12. augusta sa k diskusii pridali aj zástupcovia miest a obcí, ktorí naďalej trvali na predloženom návrhu. Zároveň informovali, že na budúci rok pripravujú zvýšenie miestnych daní o 30 až 40 percent bez ohľadu na to, či bude daň za podlažia schválená v Národnej rade SR.

Pozornosť si vyžadujú aj európske pravidlá

Potravinárske podniky budú musieť reagovať aj na zmeny vyplývajúce z prvej prijatej revízie spoločnej organizácie trhov. Nariadenie EÚ 2026/1739 nadobudlo účinnosť v auguste tohto roka, pričom jednotlivé nové pravidlá sa budú uplatňovať postupne od rokov 2028 a 2029.

Zmeny sa týkajú napríklad označovania, prezentácie a marketingu potravín. Nové podmienky sa budú vzťahovať na používanie označení ako „fair“, „equitable“ či „short supply chain“. Potravinárske podniky preto budú musieť v dostatočnom predstihu preveriť používané názvy výrobkov, dobrovoľné označenia, marketingové tvrdenia, obaly či obchodnú dokumentáciu.

Na rokovaní sa hovorilo aj o ďalšej pripravovanej revízii CMO pre obdobie po roku 2027. Návrh Európskej komisie vytvára okrem iného priestor na stanovenie obchodných noriem pre ďalšie skupiny výrobkov vrátane syrov, bielkovinových plodín a vybraných druhov mäsa. Dôležitou témou je pritom aj poskytovanie informácií o pôvode výrobkov. Legislatívny proces však ešte pokračuje a konečná podoba pravidiel preto nie je známa.

Potravinári chcú byť pripravení na nové programové obdobie

Súčasťou rokovania boli aj informácie o príprave Národného a regionálneho partnerského plánu na roky 2028 – 2034 a o pripravovanom Investičnom pláne Slovenska.

Pre potravinársky sektor je v tejto fáze dôležité najmä pripraviť investičné zámery za potravinárstvo, ktoré budú môcť byť súčasťou širšieho zásobníka strategických investícií Slovenska. Únia potravinárov Slovenska preto diskutovala o potrebe pomenovať investičné potreby potravinárskeho sektora a pripraviť konkrétne investičné zámery. Tie môžu byť dôležitým podkladom pre ďalšie rozhodovanie o smerovaní podpory a financovania sektora v novom programovom období.

Príprava investičných zámerov zároveň súvisí s tvorbou Národného a regionálneho partnerského plánu, ktorý bude predstavovať základný strategický dokument pre využívanie európskych zdrojov po roku 2027. Slovensko už na príprave NRPP pracuje a medzi jeho dôležité východiská patrí práve Investičný plán Slovenska.

Pre potravinárov tak bude v najbližšom období dôležité nielen sledovať pripravovanú legislatívu, ale zároveň jasne pomenovať potreby sektora a pripraviť investičné priority, ktoré môžu podporiť jeho konkurencieschopnosť a ďalší rozvoj.

Rokovanie Únie potravinárov Slovenska tak spojilo aktuálne legislatívne otázky s prípravou dôležitých rozhodnutí, ktoré môžu ovplyvniť podmienky fungovania potravinárskeho priemyslu v ďalších rokoch.

Potravinári si v ďalšej časti diskusie ÚPS vypočuli aj informácie z Predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktoré sa uskutočnilo v polovici septembra.