Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Extrémne sucho, výpadky krmív, rast nákladov a klesajúce výkupné ceny mlieka vytvárajú na slovenských chovateľov dojníc mimoriadny tlak. Sektor prvovýroby mlieka zároveň zápasí s dlhodobým investičným dlhom, nedostatkom pracovnej sily a neistotou spojenou s budúcou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. O aktuálnej situácii a možnostiach riešenia diskutovali zástupcovia prvovýrobcov, agrorezortu, SPPK a partneri zo zahraničia počas Dňa prvovýrobcov mlieka vo Zvolene. 

Sucho výrazne zasiahlo krmovinovú základňu

Klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia sa stávajú jednou z najväčších záťaží pre slovenské poľnohospodárstvo. V okrese Komárno bol za posledné štyri mesiace zaznamenaný zrážkový deficit až 220 milimetrov, pričom spadlo len 17 milimetrov zrážok. Podľa SHMÚ zasiahlo v druhej dekáde augusta 2026 extrémne sucho takmer 90 percent územia Slovenska.

Sucho sa výrazne premietlo do krmovinovej základne. Chýbala druhá a tretia kosba a klesli úrody lucerny aj silážnej kukurice. Pri lucernovej senáži sa úroda znížila z 30 ton zelenej hmoty na 10,9 tony na hektár. Pri kukuričnej siláži klesla na približne 18 ton na hektár, pričom na najviac postihnutých plochách bola len 10 až 14 ton.

Dôsledkom je výrazný nárast nákladov. Celkový dopad vyšších nákladov na krmivá predstavuje približne 600 eur na jednu dojnicu ročne, teda približne 7 centov na liter mlieka. Za celý sektor prvovýroby mlieka ide o približne 63,6 milióna eur. Ďalších približne 16 miliónov eur predstavuje nárast nákladov súvisiaci s pohonnými hmotami.

Menej fariem, menej dojníc, vyššia úžitkovosť

Slovenská prvovýroba mlieka sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenila. Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 klesol počet podnikov na 309. Počet dojníc sa znížil približne o polovicu, na 106 763 kusov. Na druhej strane sa zvýšila úžitkovosť, a to o 3 142 kilogramov. V roku 2026 sa odhaduje celková dodávka mlieka do mliekarní na 863 miliónov litrov.

Ekonomika prvovýroby však zostáva pod výrazným tlakom. Nákupné ceny mlieka klesli približne o 20 percent, respektíve o 10 centov na kilogram, na približne 40 centov za liter. Slovenská nákupná cena pritom zaostáva za priemerom EÚ o 5,36 centa. Výrobné náklady sa na rok 2026 odhadujú na 57,7 centa za liter mlieka. Hospodársky výsledok sektora prvovýroby mlieka sa preto odhaduje na stratu približne 95 miliónov eur.

Cieľom je udržať slovenské chovy

Jednou z kľúčových priorít je zachovanie chovu dojníc a udržanie ich stavov nad hranicou 100-tisíc kusov.

"Naším cieľom by určite malo byť udržať sebestačnosť na tej úrovni, akú máme dnes. Aby sme neboli odkázaní na dovozy mliečnej komodity tak, ako to vidíme napríklad pri bravčovom mäse. Čiže udržať stavy kráv nad úrovňou 100 000, zlepšiť podnikateľské prostredie, odstrániť postupne investičný dlh, ktorý máme a samozrejme tým sa vyrovnať konkurenciopnosti voči ostatným krajinám, s ktorými sme spoločne na európskom trhu," uviedol Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, vo svojom úvodnom vystúpení počas konferencie. 

Okrem týchto výziev sektor zároveň potrebuje riešiť nedostatok pracovnej sily a generačnú výmenu. Čoraz väčšia pozornosť sa preto venuje aj zamestnávaniu pracovníkov z tretích krajín.

Na rokovaní zaznela aj požiadavka na rýchlejšie riešenie situácie s nedostatkom dojičov a ošetrovateľov. Zástupca jedného z podnikov upozornil, že z približne 800 uchádzačov evidovaných na úradoch práce od Malaciek po Trebišov nastúpilo len desať ľudí a po mesiaci zostal jeden Slovák. Agrorezort si v tejto súvislosti vyžiadal podklady.

Štát počíta s podporou aj investíciami

Štátny tajomník MPRV SR Vladimír Vnuk vo Zvolene informoval o pripravovaných opatreniach na podporu poľnohospodárstva a živočíšnej výroby. Vláda SR schválila zachovanie schém štátnej pomoci a vyčlenila 100 miliónov eur na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, s ktorými sa počíta v budúcoročnom štátnom rozpočte. O využití prostriedkov má rozhodovať nedávno zriadená Národná komisia pre sucho a vodu.

Agrorezort zároveň pripravuje investičné opatrenia zamerané na živočíšnu výrobu. Investičný plán počíta s piatimi oblasťami – riešením investičného dlhu, automatizáciou, biosekuritou, klimatickou adaptáciou a energetickou odolnosťou. Aktuálne je vyhlásená výzva na produktívne investície v živočíšnej výrobe v objeme 35 miliónov eur, podpora pre mladých farmárov vo výške 7 miliónov eur a na závlahy 13 miliónov eur.

Viazaná podpora na trhovú produkciu mlieka bola podľa informácií agrorezortu navýšená na maximálne 352 eur na dojnicu, čo predstavuje jednu z najvyšších sadzieb v EÚ. Vyplatené boli aj preddavky vo výške 24,3 milióna eur.

O budúcej SPP sa rozhoduje už teraz

Významnou témou diskusie bola aj príprava novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2028 až 2034. Podľa informácií agrorezortu súčasný návrh Viacročného finančného rámca počíta so znížením alokácie pre SPP na Slovensku približne o jednu miliardu eur. Výpadok by sa mal čiastočne doplniť z nealokovanej časti Národného regionálneho a partnerského plánu.

"Čaká nás veľmi náročné obdobie vrátane horúcej jesene a vlastne aj ostatných mesiacov do konca roka vrátane množstva rokovaní na politickej a odbornej úrovni. Pokiaľ riešieme mlieko, tak sa musíme zamerať na jednotlivé intervencie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Diskutuje sa aj o podmienkach stropovania a degresivity priamych platieb. V hre sú hranice 100-tisíc, 300-tisíc aj 500-tisíc eur. Dôležité bude posúdiť ich reálny dosah na slovenské podniky a na viazané platby," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast. 

SPPK zároveň presadzuje, aby sa pri riešení dôsledkov sucha využili dostupné zdroje na ad-hoc kompenzácie, ale aj na systémové opatrenia, ktoré zvýšia odolnosť slovenského poľnohospodárstva. Na úrovni EÚ sa pritom pripravuje nová krízová rezerva vrátane využitia zdrojov pre poľnohospodárov zasiahnutých suchom a mliečny sektor, k čomu sa konajú pravidelné rokovania. 

Problém nie je len slovenský

O vážnej situácii informoval aj zástupca Maďarskej mliečnej rady Zoltán Harcz. Maďarský sektor mlieka sa už približne desať mesiacov vyrovnáva s výraznou nadprodukciou a výkupné ceny sa nachádzajú pod výrobnými nákladmi. Klesajú aj počty producentov a počty dojníc a rovnako aj maďarský sektor zápasí s nedostatkom pracovnej sily a generačnou výmenou.

Maďarsko zároveň čelí silnému tlaku dovozu mliečnych výrobkov. Zaujímavým príkladom je fungovanie tamojšej Medzisektorovej mliečnej rady, ktorá združuje približne 80 percent prvovýrobcov mlieka, takmer všetkých spracovateľov a deväť medzinárodných maloobchodných reťazcov. Spoločný postup všetkých článkov reťazca podľa prezentovaných informácií umožnil dosiahnuť aj konkrétne opatrenia na obmedzenie dovozu baleného UHT mlieka.

Stabilné chovy sú základom potravinovej bezpečnosti

Diskusia vo Zvolene ukázala, že problémy slovenského mliečneho sektora nevznikajú z jedného dôvodu. Kombinujú sa dôsledky klimatických zmien, rastúce výrobné náklady, nízke výkupné ceny, nedostatok pracovnej sily, investičný dlh aj tlak na budúce financovanie poľnohospodárstva. 

Pre Slovensko pritom zostáva kľúčové udržať životaschopnú prvovýrobu a dostatočné stavy dojníc. Stabilný domáci chov totiž nie je len otázkou ekonomiky jednotlivých fariem, ale aj dlhodobej potravinovej bezpečnosti a schopnosti Slovenska vyrábať potraviny z domácich zdrojov.