Na návšteve v POD Abrahám

Od hlavy v smútku v apríli, cez výdatné zrážky v júni, až po veľmi dobrú úrodu obilnín a problémy s odbytom. Aj tak by sa dala popísať aktuálna sezóna v Poľnohospodársko–obchodnom družstve Abrahám v okrese Galanta, ktorý má vo svojom portfóliu širokú škálu plodín, no venuje sa aj živočíšnej výrobe.
 
 
Veľké spojené družstvo vzniklo v roku 1974 spojením podnikov v štyroch okolitých obciach. Aktuálne hospodári podnik na výmere 2500 ha a zamestnáva 75 stálych zamestnancov. V rámci rastlinnej výroby nájdeme na poliach družstva ozimnú pšenicu, ozimný i jarný jačmeň, kukuricu (zrnovú aj silážnu), repku, hrach siaty, cukrovú repu i slnečnicu. Zo špeciálnych plodín sa družstvo venuje pestovaniu cibule, zemiakov či technického maku. Je výrobcom osív, ale aj krmovín.
 
Krása, ale aj strach
 
Hľadáme stále niečo nové, aby sme diverzifikovali výrobu. Snažíme sa vždy nájsť niečo, čo by nám mohlo pomôcť. Jednoducho skúšame. Nosnou plodinou bola pre nás posledné roky cukrová repa. V aktuálnom roku vyšli dobre obiloviny a kukurica,“ obhajuje širokú paletu plodín predseda družstva Ing. Marcel Kollár.
 
Družstvo chová 340 kusov dojníc a má aj výkrm dobytka. Spolu je to 900 až 1000 kusov hovädzieho dobytka. Zároveň  prevádzkuje aj automat na mlieko, v ktorom sa denne predá približne 120 litrov čerstvého mlieka. Podľa slov predsedu je to „čistá služba obyvateľstvu.“
 
Aj Abrahám poznačili tento rok nástrahy počasia. Od 6. marca do 15. mája tam spadlo len približne 10 milimetrov zrážok. Nervozitu znásobila aj šíriaca sa nákaza nového koronavírusu. Na družstve nič nenechali na náhodu. Ľudí rozdelili do skupín, aby sa nestretávali a zabezpečili pre nich ochranné pomôcky a dezinfekciu.  „V poľnohospodárstve robím od 1993 roku a každý rok je vlastne iný. Možno práve to je na ňom také krásne, že neexistuje nejaká šablóna, podľa ktorej pracujete. Musí tam byť osobný prístup, ale aj improvizácia. Keby tak ako my museli improvizovať v niektorých priemyselných podnikoch, tak by to už asi aj zabalili,“ s úsmevom hodnotí svoju prácu vyštudovaný agronóm.
 
 
Otázne je, aký veľký priestor na improvizáciu by vznikol podnikom pri zastropovaní priamych platieb. Stále ide o “strašiaka“, ktorý prenasleduje aj vysoko produkčné firmy. „Počúvame, že sme veľký podnik, a preto takú podporu nepotrebujeme. Rozmeňme si to však na drobné. Máme 2500 ha, zamestnávame 75 ľudí. Vychádza mi to približne 34 ha na jedného zamestnanca. Kto je potom veľký, kto malý?“ pýta sa predseda družstva a podporuje myšlienku čo najviac prispievať podnikom, ktoré sú aktívne a zamestnávajú ľudí.
 
Problémy, ale aj výhody
 
Poľnohospodárske družstvo z Podunajska rieši v poslednom čase aj otázku odbytu. Koronakríza spôsobila, že cena mlieka rovnako aj cena hovädzieho mäsa klesla. Pre podnik, ktorý každoročne vyprodukuje 3,5 milióna litrov mlieka, 100-tisíc kilogramov mäsa či 6-tisíc ton pšenice tak môže vzniknúť veľký problém. „Darmo sa nám viac urodí, keď obchodníci idú s cenami dole. V jednom období sme boli vôbec radi, že niekto niečo od nás vzal. Sladovne aktuálne nemajú záujem o jačmeň. Ak aj majú záujem, tak cena je pre nás neprípustná. Časť jačmeňa preto ešte nevieme, kam umiestnime,“ hovorí skepticky predseda P-OD Abrahám. Problematiku odbytu pri zelenine a zemiakoch výborne rieši odbytové združenie. Členstvo v takejto odbytovke si preto predseda pochvaľuje.
 
Veľkou výhodou podniku je možnosť zavlažovať celkovú plochu, až 1200 ha pôdy. Pre mimoriadne sucho v tomto roku zavlažovali v prvých jarných mesiacoch aj obilniny. Tie nakoniec vyšli veľmi priaznivo. „Približne do roku 2010 sme mali veľké problémy s rozkrádačkami závlah. Niektoré súdy sa ťahajú až dodnes. Stále sme sa ich však snažili udržiavať v prevádzky schopnom stave. Pri prevádzke a financovaní závlah veľmi pomohol príchod fy. AgroMačaj. Dnes v našom okolí fungujú závlahy dokonca na väčšej výmere ako v minulosti pod správou Slovenských hydromeliorácií,“ vysvetľuje dlhoročný poľnohospodár M. Kollár. Na otázku, ako sa snažia modernizovať závlahy v súčasnosti s povzdychom hovorí: „Prešlo dva a pol roka od podania žiadosti na závlahy. Teraz na jeseň by sme mali už nejaké zavlažovače aj stavať. Ide o smart zavlažovače, ktoré by mali byť efektívnejšie a spoľahlivejšie. Pokiaľ však nebudú vyhodnotené žiadosti od PPA, tak do toho nemôžeme ísť. Zbytočne sa to naťahuje.“
 
Podstatou podniku je udržať družstevné hospodárenie a postarať sa o oblasť, v ktorej pôsobí. Podľa slov predsedu Ing. Marcela Kollára však postupom času narážajú na odpor nových obyvateľov, ktorí sa do oblasti prisťahovali.  „Žijeme tu my a naše deti, nikto odtiaľto nechce ísť preč. Štve ma, že nás ľudia obviňujú, koľko hnojíme a striekame. My v tejto oblasti taktiež žijeme a nechceme si to tu zničiť. Je to o zodpovednosti k okoliu a ľuďom, ktorí tu žijú. Mäso a mlieko ľuďom nesmrdí, chodia k nám nakupovať, ale vedľajší produkt, ktorý pri tom vzniká je už problém. Tento vidiek je agrárny, so všetkým čo k tomu patrí, a preto by sa to mali naučiť akceptovať,“ uzatvára predseda družstva Marcel Kollár.

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce GRANDEN