Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Prvé tohtoročné rokovanie agropotravinárskych samospráv krajín V4 sa uskutočnilo vo Varšave a zvolené témy diskusie reflektovali aj na poľské predsedníctvo v Rade EÚ. Stretnutia sa zúčastnil aj poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski a zástupcovia litovskej poľnohospodárskej komory.

Varšava hostila počas dvoch februárových dní (11. a 12. februára) štyri delegácie  agropotravinárskych samospráv z Vyšehradského regiónu a Litvy. Rozšírené zasadnutie tejto platformy sa uskutočnilo prvýkrát v novom roku, v roku, kedy prvých šesť mesiacov Rade EÚ predsedá práve náš severne položený sused. Aj preto poľský minister hovoril najmä o prioritách poľského predsedníctva v oblasti agropotravinárstva.

„Chceme obnoviť dialóg s poľnohospodármi a aby sa dial skutočne na úrovni EÚ a jej členských krajín. Nutne potrebujeme, aby bola Európska komisia otvorená a počúvala hlasy poľnohospodárov. A aj tie, ktoré hovoria o zrušení rozdelenia na starú a novú Európu,“ uviedol C. Siekierski.

„Dialóg je základ, na ktorom treba veci budovať. Ale poľnohospodári sú už aspoň u nás v takom štádiu, že okrem dialógu už požadujú aj konkrétne výsledky. Takže pokiaľ Európska komisia začína dialóg, o ktorom sme už hovorili roky dozadu, dnes už očakávame také zloženie Komisie, ktorá bude reprezentovať výsledky. 20 rokov hovoríme o zjednodušení pravidiel a vždy, keď príde reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak nám zoberú peniaze a pridajú povinnosti. Otázka je, dokedy je toto udržateľné. Chcem preto poprosiť pána ministra, že dialóg je absolútne nevyhnutný, ale treba pozerať aj na naše záujmy a nesnažiť sa zmeniť a moralizovať celý svet,“ zdôraznil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.

Zástupcovia agropotravinárskych samospráv V4 a Litvy tlmočili poľskému ministrovi totožný pohľad na budúcu SPP – sú za posilnenie rozpočtu. Reagujú tak aj na aktuálne globálne výzvy na trhu a tlak súvisiaci s uvoľňovaním obchodných bariér Európskej únie, žiaľ, na úkor európskych producentov potravín.

Z druhého dňa rokovania

Druhý deň rokovania agropotravinárskych samospráv sa začalo stretnutím s riaditeľom Inštitútu technológií a prírodných vied Národného výskumného inštitútu Wiesławom Dembekom. Delegáciám agropotravinárskych samospráv predstavil inštitút, ktorý vedie a jeho hlavný prínos pre sektor. Hlavné aktivity inštitútu sa venujú témam, ako je manažment vody, metódy redukcie emisií z poľnohospodárstva, ochrana životného prostredia v poľnohospodárskych oblastiach či cirkulárna ekonomika.

Nielen v nadväznosti na činnosť inštitútu v oblasti vodného manažmentu sa následne diskutovalo práve o téme zadržiavania vody v krajine. Obrovským problémom sa stala v Maďarsku, kde podľa informácií maďarskej delegácie sú závlahami pokryté len 4% poľnohospodárskej pôdy. Práve preto chce maďarská samospráva vyvinúť väčšiu a širšiu aktivitu nielen v rámci Vyšehradského regiónu, ktorá bude súvisieť s lepšou správou vody v európskom priestore, s vytváraním zadržiavacích nádrží a elimináciu vysušovania úrodných plôch.

Mäso je len mäso, nie náhrada

Prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal vyzval delegácie na podporu ich požiadavky smerujúcej k sprísneniu označovania výrobkov imitujúcich mäso európskou legislatívou. V ČR majú s rôznymi náhradami mäsa a mäsových výrobkov obrovský problém. Silnejúce tlaky nadnárodných výrobcov takýchto alternatívnych výrobkov idú v príkrom rozpore s etikou pri výrobe a predaji. Spotrebiteľ je uvádzaný do omylu a častokrát si kúpi produkt, ktorý sa na mäso alebo mäsový výrobok len podobá, no je vyrobený aj s použitím rôznych aditívnych látok, dochucovadiel a farbív. Česi vyzvali na podporu ich návrhu, aby sa téma označovania mäsa a mäsových výrobkov stala jednou z priorít poľského predsedníctva v Rade EÚ.

„Boli by sme radi, keby aj poľské predsedníctvo podporilo túto iniciatívu, aby sa o imitáciách mäsa hovorilo aj na zasadnutia Rady EÚ. Každý štát si môže vytvoriť svoju vlastnú vyhlášku, ale myslíme si, že sprísnená jednotná európska legislatíva je v tomto prípade efektívnejšia. Nutnosťou je mať jednotné označovanie,“ uviedol J. Doležal.

„Riešime túto tému spoločne v rámci českého konzorcia s agrárnymi samosprávami, ktorého sme súčasťou a jednoznačne ju podporujeme. Súvisí aj s iniciatívou STOP FAKE FOOD, ale nemala by to byť jediná iniciatíva, ktorú v tejto veci podnikneme. Apelujme preto spoločne, aby v rámci poľského predsedníctva mohli dať túto tému na rokovací stôl ako jedno z veľmi dôležitých,“ dodal Andrej Gajdoš.

„Takýto výrobok nemá nič spoločné so surovinami, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Naša zodpovednosť spočíva v tom, aby sme upozorňovali spotrebiteľov, že by malo byť presne povedané, z čoho sa alternatívne výrobky vyrábajú. V Maďarsku máme knihu potravín. Vďaka nej sa nám podarilo zabrániť, aby mäsové výrobky, v ktorých nie je mäso, neboli označované ako mäsové výrobky. Problém spočíva aj v tom, že tento výrobok sa nachádza na rovnakej polici v obchode a má len trochu iné označenie. Chceme preto český tento návrh podporiť. Ak ide o akési umelé mäsá, tak budeme ešte tento rok získavať podpisy u maďarských spotrebiteľov proti takémuto označeniu,“ priblížil pripravovanú aktivitu maďarský predseda komory Zsolt Papp.

Wiktor Szmulewicz, prezident Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska, prisľúbil podporu tomuto návrhu a bude o ňom diskutovať na stretnutí s poľským ministrom poľnohospodárstva. 

Ďalšie témy a podpis komuniké

V závere rokovania delegácie diskutovali aj na tému aktívneho farmára. Zavedenie cla na hnojivá dovážané z Ruska a Bieloruska môžu významne znížiť konkurencieschopnosť európskych farmárov. Samosprávy V4 sú za kompenzačný mechanizmus.

Spoločným podpisom komuniké uzavreli agropotravinárske samosprávy krajín V4 informačne bohatý program. Komuniké zašlú ministerstvám pôdohospodárstva v národných krajinách a aj organizácii COPA-COGECA.

Dokumenty na stiahnutie

• Komuniké - 11.-12.2. 2025 Varšava (0.12 MB, DOCX)