Komuniké z V4+

My, zástupcovia poľnohospodárskych komôr a organizácií krajín Vyšehradskej štvorky (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) a Bulharska, Estónska, Chorvátska, Litvy a Rumunska sme sa stretli 31. 3. - 1. 4. 2022 v Bratislave a hľadali spôsob posilnenia príspevku nášho regiónu k potravinovej bezpečnosti v EÚ a vo svete a dohodli sme sa na našom spoločnom stanovisku.

Pokiaľ ide o makroekonomické a bezpečnostné dopady vojny na Ukrajine,

  1. VYJADRUJEME našu hlbokú solidaritu s ukrajinským ľudom a našimi kolegami – poľnohospodármi. Od začiatku konfliktu naša poľnohospodárska komunita poskytuje podporu ukrajinskému ľudu a utečencom prichádzajúcich do našich krajín v podobe darov potravín, finančných zbierok a inej pomoci. Teraz sme pripravení na solidárnu akciu zameranú na poskytnutie najnaliehavejších potrieb ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru – darovanie vstupov – osív, hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
  2. VÍTAME skutočnosť, že potravinová bezpečnosť sa – aj vzhľadom na závery stretnutia lídrov EÚ – stáva významnou bezpečnostnou politikou EÚ a zaistenie globálnej potravinovej bezpečnosti a cenovej dostupnosti potravín sa dostáva do centra pozornosti vlád a inštitúcií EÚ.
  3. OCEŇUJEME reakciu Európskej komisie v podobe krátkodobých a strednodobých opatrení zverejnených v oznámení o zabezpečení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov.
  4. ZDÔRAZŇUJEME, že záťaž krízovej situácie musí byť v rámci EÚ rozdelená, keďže podobne ako počas pandémie Covid-19 sú členské štáty zasiahnuté negatívnymi ekonomickými dôsledkami vojny nerovnomerne, pričom krajiny regiónu Troch morí sú obzvlášť zraniteľné v celom rade faktorov (priamy obchod s Ruskom a Ukrajinou, energetická závislosť).
  5. Keďže ruská invázia na Ukrajinu ešte viac destabilizovala už aj tak krehké agropotravinárske trhy, v tejto mimoriadnej situácii dôrazne ODPORÚČAME mobilizovať dodatočné zdroje z rozpočtu EÚ s cieľom zvýšiť súčasnú alokáciu SPP, najmä druhého piliera, čo podporí ciele udržateľnosti, plnenie dôležitých funkcií v oblasti životného prostredia, klímy a rozvoja vidieka a zároveň poskytne nástroje na podporu investícií a inovácií.
  6. ZDÔRAZŇUJEME, že pre zaistenie efektívneho fungovania potravinárskych dodávateľských reťazcov ako aj zvyšovanie ich environmentálnej udržateľnosti je nutné monitorovať spoločný trh z hľadiska férovosti hospodárskej súťaže medzi producentami v rôznych členských krajinách.

Pokiaľ ide o potravinovú a krmivovú bezpečnosť,

  1. VYHLASUJEME, že poľnohospodári a potravinári z našich krajín sú odhodlaní urobiť maximum, aby prispeli k domácej a svetovej potravinárskej a krmivovej bezpečnosti.
  2. UPOZORŇUJEME, že po dvoch rokoch pandémie, v dôsledku klimatickej zmeny a vzhľadom na následky vojny na Ukrajine, ktoré budú celosvetové a budú trvať ešte niekoľko rokov, je najvyšší čas prehodnotiť vnímanie potravinovej bezpečnosti v EÚ. EÚ má povinnosť produkovať potraviny vzhľadom na priaznivé prírodné podmienky ako aj vzhľadom na geopolitické riziká a hlbokú potravinovú krízu, ktorá môže nasledovať.
  3. PODPORUJEME ochranu plodín na ornej pôde na Ukrajine. Podľa Svetového potravinového programu bez ukrajinských plodín budú svetové zásoby potravín ohrozené. Z tohto dôvodu podporujeme otvorenie a zabezpečenie všetkých ukrajinských zásobovacích trás a obchodných príležitostí s cieľom zachovať potravinovú a krmivovú bezpečnosť.
  4. ZDÔRAZŇUJEME, že zaistenie potravinovej bezpečnosti je vysoko strategické a veľmi dôležité a je potrebná zásadná zmena pohľadu na agropotravinárstvo v Bruseli a na národnej úrovni, ktoré zahrnie preorientovanie sa na produkciu pri súbežnom dosahovaní pokroku v oblasti udržateľnosti. POŽADUJEME minimálne strednodobé politické smerovanie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo EÚ v podobe deklarácie strategickosti potravinovej bezpečnosti EÚ.
  5. Oceňujeme zriadenie Európskeho mechanizmu pripraveností a reakcie na krízy v oblastí potravinovej bezpečností (EFSCM), ktorý môže zúročiť ponaučenia získané z pandémie Covid-19 a aktuálnej situácie a identifikovať kľúčové zásady pre zachovanie potravinovej bezpečnosti.
  6. PODPORUJEME znižovanie použitia a rizika prípravkov na ochranu rastlín, je však nevyhnutné zohľadňovať geografické, klimatické a hospodárske špecifiká a rozdielne východiská jednotlivých členských krajín. ZDÔRAZŇUJEME, že priemerná intenzita predaja pesticídov na hektár poľnohospodárskej pôdy v našich krajinách je menej ako priemer EÚ. Rozhodnutia o znížení by mali zohľadňovať potrebu ochrany rastlín s cieľom zachovať úroveň poľnohospodárskej výroby zaručujúcej potravinovú bezpečnosť. Zohľadnená by mala byť aj dostupnosť alternatívnych nechemických metód. Zníženie objemu používaných pesticídov podľa väčšiny dopadových štúdií povedie k poklesu výroby a v súčasnej situácii nie je možné ohroziť poľnohospodársku výrobu v EÚ a jej schopnosť zásobovať obyvateľstvo v rôznych geografických oblastiach, z ktorých niektoré sú znevýhodnené.
  7. POŽADUJEME pozastavenie všetkých rozhodnutí týkajúcich sa neobnovovania účinných látok používaných ako prípravky na ochranu rastlín na roky 2022 a 2023. Vo všeobecnosti by nemalo dochádzať k zákazom použitia konkrétnych látok, pokiaľ nie sú dostupné plnohodnotné alternatívy.
  8. ŽIADAME vypracovanie komplexnej európskej stratégie pre rastlinné bielkoviny s cieľom zvýšiť európsku produkciu rastlinných bielkovín a znížiť závislosť EÚ od tretích krajín v tejto oblasti. Takáto stratégia poskytne zainteresovaným stranám zmysluplné a dlhodobé stimuly. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zásobovaniu organickým bielkovinovým krmivom. V tejto súvislosti PODPORUJEME vypracovanie národných bilancií kŕmnych bielkovín. Zároveň sa domnievame, že EÚ by mala vyčleniť primerané zdroje na výskum v oblasti šľachtenia rastlín a prijať vedecky podložený postoj k vývoju nových odrôd odolných voči biotickému a abiotickému stresu, a to aj prostredníctvom NGT.  Rastlinné bielkoviny sú rozhodujúce pre prechod na udržateľné potravinové systémy – ich pestovanie znižuje závislosť od minerálnych hnojív a prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov.
  9. SME ODHODLANÍ zabezpečiť potravinovú bezpečnosť v regióne. Aby sme to dosiahli, musíme stavať na našich komparatívnych výhodách. Mali by sme podporovať odvetvia, ktoré poskytujú bielkovinové krmivo primeranej kvality, spĺňajúce normy maximálneho limitu rezíduí pesticídov v EÚ a ktoré sú stále cenovo dostupné pre chovateľov dobytka, pokiaľ možno z miestnych zdrojov, a zároveň pomáhajú znižovať závislosť krajín od ropy. V tomto smere zohráva dôležitú úlohu etanolový priemysel, ktorý produkuje 1 kg bielkovinového krmiva na liter etanolu. Ich podiel na poskytovaní ingrediencií do krmiva najvyššej kvality pomohol mnohým našim farmárom stať sa konkurencieschopnými, ziskovými a menej závislými od dovážaných produktov zo sójových bôbov.

Pokiaľ ide o flexibilitu SPP v roku 2022 a v ďalších rokoch (v prípade potreby),

  1. VÍTAME rozhodnutie Komisie o zavedení flexibilít v SPP za rok nároku 2022 a SME PRESVEDČENÍ, že vzhľadom na výnimočné okolnosti je naliehavo potrebné prijať opatrenia na zvýšenie produkcie v EÚ v žatevnej sezóne 2022 s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti EÚ.
  2. POŽADUJEME výnimky z pravidiel greeningu nad rámec vykonávacieho rozhodnutia – a to uvoľniť požiadavky na diverzifikáciu plodín, povoliť používanie POR v prípade plodín viažucich dusík v EFA ako aj ďalej rozšíriť využitie dostupnej pôdy: okrem úhoru EFA zaradiť do produkcie trávy na ornej pôde a medziplodiny. UPOZORŇUJEME tiež na potenciálnu rezervu v podobe trvalých trávnych porastov a nepoľnohospodárskej pôdy mimo LPIS. Výhodou využitia úhorovanej pôdy a trvalých trávnych porastov je nahromadenie organickej hmoty v tejto pôde a teda aj značná náhrada hnojív najmä v prvom roku rozorania týchto porastov.
  3. Vzhľadom na potrebný nárast poľnohospodárskej produkcie POŽADUJEME uplatniť dočasné výnimky na agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v II. pilieri.
  4. Vzhľadom na zabezpečenie množstva a kvality domácej produkcie POŽADUJEME vyplatenie zálohových platieb k priamym platbám na pôdu a zvieratá skôr ako 16. októbra príslušného roku. Vzhľadom na náročnosť aktuálnej situácie pre poľnohospodárov POŽADUJEME tiež zmiernenie sankcií pri neplnení podmienok v prípade opatrení rozvoja vidieka a priamych platieb, ak ide o malý rozsah alebo menej závažné porušenie podmienok. POŽADUJEME tiež predĺženie lehoty na žiadosti a zvýšenie maximálnych úrovní oprávnených výdavkov v prípade produktívnych investícií v poľnohospodárskych podnikoch.

Pokiaľ ide Strategické plány SPP 2023-2027,

  1. NADVÄZUJEME na princípy Bratislavskej deklarácie, ktorú sme v takmer identickom zastúpení podpísali v roku 2017, a ktorými sú spravodlivé a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre poľnohospodárov vo všetkých členských krajinách, spravodlivé fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, zabezpečenie príjmov poľnohospodárov, zachovanie poľnohospodárskej produkcie vo vidieckych oblastiach EÚ a zjednodušenie SPP.
  2. SME PRESVEDČENÍ, že nová zelená architektúra SPP aj v prípade jej modifikácie bude významným prínosom pre posilnenie environmentálnej a klimatickej udržateľnosti potravinových systémov a ďalej značne posilní pozíciu EÚ ako svetového lídra v tejto oblasti. 
  3. VYHLASUJEME, že v našich strategických plánoch sme sa zaviazali minúť v priemere výrazne vyšší príspevok z EPFRV na ciele v oblasti životného prostredia a klímy ako je minimálna hranica 35%. 
  4. PODPORUJEME upravenie alebo prechodné odloženie parametrov, ktoré obmedzujú výrobu potravín a POŽADUJEME výnimky z pravidiel kondicionality v prípade GAEC 2, 4, 7 a 8.  Dočasné zníženie nárokov v prípade týchto štandardov (diverzifikácia plodín namiesto striedania, povolenie spásania neproduktívnych plôch a pod.) môže značne navýšiť produkčnú kapacitu bez výrazného dopadu na životné prostredie a klímu. Obdobne – výnimky z ekoschém, agroenvironmentálno-klimatických záväzkov.
  5. ŽIADAME ďalej nerozširovať plochy oprávnených krajinných prvkov vzhľadom na potrebu nahradiť výpadok produkcie v aktuálnej situácii ako aj vzhľadom na aplikovateľnosť a kontrolovateľnosť.
  6. S cieľom motivovať poľnohospodárov k zvýšeniu strategicky významnej produkcie POŽADUJEME dočasné zvýšenie percenta viazaných platieb. Celkový objem viazaných platieb by mal byť dočasne zvýšený na 20% (max. 4% na bielkovinové plodiny), nielen v prerozdelený v rámci súčasných 15% (napr. na 11+4%).
  7. POŽADUJEME umožniť členským štátom presunúť časť alokácie na záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia na podporu poľnohospodársky znevýhodnených oblastí (ANC oblasti). Podpora oblastí s prírodnými obmedzeniami prispieva k vyváženému územnému rozvoju a rozptýlenej produkcii vo všetkých vidieckych oblastiach, čo má priaznivý dopad na životné prostredie, biodiverzitu, vidiecke osídlenie ako aj produkčnú kapacitu.
  8.  UPOZORŇUJEME, že vlády v krajinách v blízkosti hranice s Ukrajinou musia zvlášť riešiť dôsledky vojny na Ukrajine a časový rámec na implementáciu nových pravidiel SPP je už aj tak veľmi náročný (menej ako 6 mesiacov) a očakávame implementačné riziká na strane poľnohospodárov ako aj štátnych inštitúcií. Preto ŽIADAME o oddialenie implementácie novej SPP o jeden rok na 1.1.2024.
  9. VYZÝVAME Európsku komisiu k maximálnemu možnému zníženiu administratívnej záťaže v pripravovanej sekundárnej legislatíve SPP.
  10. ZDÔRAZŇUJEME, že nastavenie strategických plánov SPP musí brať do úvahy aktuálnu situáciu – najmä v zmysle posilnenia potravinovej bezpečnosti a potravinovej nezávislosti EÚ a VYZÝVAME Európsku komisiu, aby pri hodnotení strategických plánov zobrala uvedené do úvahy.

Pokiaľ ide o ceny vstupov a komodít,

  1. VYZÝVAME Európsku komisiu na monitorovanie cien vybraných agropotravinárskych výrobkov s cieľom identifikovať prerozdelenie marže medzi poľnohospodárom, výrobcom potravín a maloobchodom.
  2. POŽADUJEME opatrenia na zmiernenie nárastu cien energií v agropotravinárstve, keďže zvýšenie cien energií sa stane jednou z hlavných ekonomických výziev vyplývajúcich z vojny a bremeno najvýraznejšie dopadne na krajiny nášho regiónu (prostredníctvom vysokej priamej závislosti od energetických dovozov z Ruska, prostredníctvom rastúcich cien plynu, ropy a uhlia na svetových trhoch, prostredníctvom vysokého percenta výdavkov domácností na energie a vysokej energetickej náročnosti týchto hospodárstiev). Rastúce ceny energií v Európe majú zvlášť výrazný vplyv na sektor poľnohospodárstva.
  3. V súvislosti s revíziou RED II ZDÔRAZŇUJEME jej priamy vplyv na budúcnosť výroby a cien hnojív v EÚ. Poľnohospodári sú v súčasnosti vystavení až 300%-nému  medziročnému nárastu cien hnojív, preto s vážnym znepokojením sledujeme akékoľvek regulačné rozhodnutie, ktoré by v budúcnosti viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien a dostupnosti hnojív v EÚ a ďalej by zvýšilo závislosť EÚ od dovozu hnojív a vážne ohrozilo potravinovú bezpečnosť EÚ. Dôrazne NESÚHLASÍME s návrhom v článku 22a v rámci revízie smernice RED II, ktorá zavádza nové ciele 50%-ného využívania zeleného dusíka pri výrobe hnojív do roku 2030. Okrem toho by táto technológia výroby hnojív podľa našich finančných odhadov viedla k ďalšiemu neprijateľnému zvýšeniu nákladov na hnojivá pre európskych farmárov o 300 % až 700 % a k zvýšeniu závislosti EÚ na dovoze z tretích krajín. Potravinová bezpečnosť a cenová dostupnosť potravín v EÚ zásadne závisia od dostupnosti hnojív a ich cenovej dostupnosti pre poľnohospodárov EÚ.

Pokiaľ ide o stratégie Európskej zelenej dohody,

  1. Sme presvedčení, že poľnohospodárstvo by malo prispievať k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, ale nemalo by dôjsť k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti, konkurencieschopnosti sektora a príjmov poľnohospodárov pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti v rámci jej troch pilierov (environmentálny, sociálny, ekonomický).
  2. Preto ZDÔRAZŇUJEME nutnosť prehodnotiť a zmeniť načasovanie cieľov stratégií Európskej zelenej dohody (EZD), a to zvlášť tých, ktoré výrazným spôsobom znížia produkciu potravín (zníženie spotreby pesticídov, hnojív, navýšenie plochy mimo produkciu, navýšenie plochy ekologického poľnohospodárstva). Ciele stratégií EZD boli koncipované pred kumulatívnou krízou (Covid-19, vojna) a všetky dopadové štúdie stratégie Z farmy na stôl poukazujú na zníženie produkcie v EÚ, zvýšenie závislosti EÚ od dovozu z tretích krajín, ale aj na jasné potravinové riziko a riziko udržateľnosti pre tretie krajiny. Veľmi ambiciózne politické ciele sa nemôžu stávať právne záväznými bez náležitej opory vo vedeckých posúdeniach praktických možností ich dosiahnutia. Poľnohospodári vedia zaistiť oboje – aj dostatočnú produkciu, aj správne udržiavanú krajinu – za predpokladu dostatočnej podpory a adekvátneho rozloženia opatrení v čase.
  3. ŽIADAME tiež odložiť vytváranie regulačného rámca pre zachytávanie, odstraňovanie a recykláciu uhlíka (uhlíkové poľnohospodárstvo) z dôvodu potenciálneho finančného a administratívneho zaťaženia, potenciálneho zníženia produkcie a presun váhy od skutočného znižovania emisií k prírodnému zachytávaniu uhlíka (ktoré má len doplnkovú úlohu).
  4. VYZÝVAME Európsku komisiu, aby zohľadnila naše požiadavky pri realizácii opatrení na podporu potravinovej bezpečnosti ako aj v procese hodnotenia strategických plánov SPP.

 

V Bratislave 1. apríla 2022

 

Emil Macho

predseda SPPK

 

Balázs Győrffy

predseda NAK

 

Robert Nowak

člen Predstavenstva KRIR

 

Jan Doležal

prezident AK ČR

 

Arūnas Svitojus

predseda ZUR

 

Dokumenty na stiahnutie

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce GRANDEN