Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

Predložené závery vychádzajú z vedeckého stanoviska úradu EFSA, ktoré sa zaoberá chronickými a akútnymi zdravotnými rizikami vyplývajúcimi z dietetickej expozície chlorečnanu (vrátane pitnej vody).

 

Chlorečnany v potravinách pochádzajú najčastejšie najmä z použitia chlórovanej vody v spracovaní potravín a z dezinfekcie zariadení na spracovanie potravín. Medzi najviac postihnuté skupiny potravín patrí ovocie a zelenina. Mrazené odrody často predstavujú najvyššie úrovne chlorečnanu v rámci každej skupiny potravín, čo pravdepodobne súvisí s množstvom chlorečnanu v chlórovanej vode použitej práve na spracovanie týchto potravín. Hlavným zdrojom chlorečnanov v potrave však predstavuje pitná voda, ktorá môže prispieť až k 60% chronickej expozície chlorečnanu u dojčiat.

 

Chronická expozícia – dlhodobé vystavenie chlorečnanom môže mať za následok inhibíciu vychytávania jódu. Úrad EFSA stanovil prípustný denný príjem (TDI) na hodnotu 3 μg/kg b.w. /deň pre dlhodobú expozíciu chlorečnanu v potravinách. Najvyššie odhady úradu EFSA chronickej expozície v prípade dojčiat, batoliat a ostatných detí (do veku 10 rokov) prekračujú hodnotu TDI, čo predstavuje obavu hlavne u detí s ľahkou alebo strednou jódovou deficienciou.

 

Akútna expozícia - vysoký príjem chlorečnanu na jeden deň môže byť toxický pre človeka, nakoľko môže obmedzovať možnosť krvi absorbovať kyslík, čo v konečnom dôsledku môže viesť k zlyhaniu obličiek. Z uvedeného dôvodu EFSA nastavila odporúčanú bezpečnú dennú hladinu prijímu pre chlorečnan ARfD na 36 μg/kg telesnej hmotnosti na deň. Najvyššie odhady akútnej dietetickej expozície u všetkých vekových skupín boli pod uvedenou hladinou bezpečného príjmu.

 

Okrem uvedeného, bol úrad EFSA požiadaný Európskou komisiou, aby zvážil vplyv použitia WHO smerodajných hodnôt na dietetickú expozíciu pre chlorečnan v pitnej vode 0,7 mg/kg pre všetky potraviny na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ. V prípade ak boli hodnoty 0,7 mg/kg použité ako maximálne hladiny v potravinách pre hodnotenie dietetickej expozície chlorečnanu (teda bez potravín a pitnej vody, ktoré by obsahovali chlorečnan nad túto úroveň), expozícia by sa znížila len nepatrne, a v konečnom dôsledku by to nemalo vplyv na potenciálne riziko. V prípade nepravdepodobného scenára, kde by sa hladiny chlorečnanu vo všetkých potravinách a pitnej vode rovnali hodnote 0,7 mg/kg, dietetická expozície by bola nad súčasne stanovenými hladinami.

 

Uvedená práca obsahuje niekoľko obmedzení z hľadiska dostupnosti údajov sčasti v dôsledku limitovaného časového rámca určeného na hodnotenie. V súvislosti s uvedeným experti úradu EFSA dospeli k záveru, že vplyv týchto vedeckých neistôt na hodnotenie rizika je veľký.

 

Úradu EFSA bol požiadaný o vedecké poradenstvo za účelom podpory pre pracovníkov s rozhodovacími právomocami v Komisií a v členských štátov, ktorí prehodnocujú súčasné opatrenia s cieľom limitovať vystavenie spotrebiteľov voči chlorečnanu v potravinách. S cieľom znížiť rezíduá chlorečnanov v potravinách by okrem uvedeného mali byť brané do úvahy aj toxikologické aspekty týchto rezíduí a rovnako tak aj vplyv na mikrobiologickú bezpečnosť potravín. Hodnotenie týchto aspektov však nebolo uskutočnené v rámci tohto hodnotenia rizika.

 

 

Pri spracovaní predloženého vedeckého stanoviska týkajúceho sa hodnotenia rizika chlorečnanu v potravinách spolupracoval úrad EFSA s úradom BfR.

 

 

 

Link na web EFSA – tlačová správa:

 

EFSA Media Relations Office

Tel:+39 0521 036 149

Email: [email protected]

 

Tlačová správa          Parma, 24.06.2015