Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Máloktorý poľnohospodársky podnik má také široké portfólio činností, ktorým sa venuje, ako Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, člen Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave. Presviedča nás o tom už pri vstupe do svojho areálu, kde ako vojaci stoja v radoch zoradené jeho vlastné sejačky, ktoré na družstve vyrábajú v počte okolo 100-150 kusov ročne. Poznajú ich najmä v zahraničí, obchodné kontrakty majú rozbehnuté takmer v celej Európe - napríklad v Nemecku, Belgicku, Veľkej Británii či Bulharsku. Dnes je však takáto činnosť v slovenských reáliách už takmer unikát. Pritom pridruženú strojársku výrobu mala v minulosti väčšina poľnohospodárskych prvovýrobcov na Slovensku. „Tým, že sme tu mali aj stavebné kapacity, aj strojárske vybavenie, tak sme sa to snažili udržať a navyše aj výrobný program je zameraný pre farmárov“, hovorí na dnešné časy o atypickej zložke poľnohospodárskej činnosti Anton Cebo.

 

 

 

O tom, že sedíme v kancelárii maximálne diverzifikovaného podniku, ktorý sa už len počtom svojich viac ako 210 zamestnancov vymyká z bežného priemeru, nás jeho predseda utvrdzuje svojím rozprávaním. Ťažia najmä z toho, že začiatkom 90-tych rokov počas transformácie poľnohospodárskych družstiev sa podnik dokázal udržať ako celok a nerozdelil sa. Spolu s objektami v susednom Červeníku dnes hospodária na 4500 ha pôdy a veru sa rozhodne počas dňa nenudia. Venujú sa rastlinnej výrobe, pestujú obilniny, olejniny, ale sú aj dlhoročnými producentmi maku. Katastre poľnohospodárskeho družstva rozkladajúce sa na členitom teréne trnavského kraja sú priam predurčené na pestovanie hrozna na výmere 300 ha. „Keby sme sa v minulosti v časoch poklesu cien hrozna vzdali jeho pestovania, tak dnes na tých kopcoch nedokážeme nič urobiť a terén by zarástol šípkami, krovím, trnkami“, dopĺňa šéf podniku.

 

 

Kedysi veľká živočíšna výroba (1200 ks býkov, 750 ks dojníc a 750 ks prasníc) sa rokmi radikálnej znížila. Družstvo však aj napriek prepadu cien aj naďalej udržiava chov ošípaných alebo dojníc. „Čím ďalej je to horšie. Máme ešte teraz 100 prasníc a nejaký výkrm. Drží nás to len preto, že máme vlastný bitúnok, dve vlastné predajne. Na dojnice máme zase naviazanú našu bioplynovú stanicu, kde ako tzv. krmivo používame hnojovicu. Keďže tým odpadá manipulácia so slamou a maštaľným hnojom, aspoň sčasti si znižujeme náklady na výrobu mlieka. Vlastné mäsové výrobky potom dodávame odberateľom tu v okolí Trnavy, Hlohovca, Nitry, ale aj školám a jedálňam“, hovorí predseda PD Hlohovec o lokálnom odbytovom kanáli, ktorý by mal byť samozrejmý aj v ďalších regiónoch Slovenska a ideálne aj na celoštátnej úrovni. Podľa Antona Ceba však v pláne štátneho odbytového kanála musí pomôcť aj štát formou cielenej marketingovej kampane a to aj prostredníctvom kľúčových médií. Stále je totiž málo takých zákaznákov, ktorí uprednostňujú overeného výrobcu a za kvalitou jeho produktov neváhajú vycestovať a nejaké to euro si aj priplatiť.

 

 

 

Každá forma podnikania stojí a padá na odborníkoch. Vedia o tom svoje aj v PD Hlohovec. Aj im, ako desiatkam ďalších agropotravinárskych podnikov, chýbajú odborne zdatní zamestnanci, ktorí zotrvajú v poľnohospodárstve nie týždne, ale roky. Príliš veľká fluktuácia zamestnancov totiž brzdí rozvoj každého podniku. „Mám dosť obavy, že keď sa tu postaví ďalšia automobilka alebo aj avizovaná mliekareň, budeme mať ešte väčšie problémy so zháňaním kvalitných zamestnancov. Môj dojem je, že ľudia sú radšej na úradoch práce, ako keby mali pracovať v poľnohospodárstve“, dodáva na záver našej návštevy predseda PD Hlohovec Anton Cebo, mimochodom nominovaný za NAJ Agromanažéra roku 2015.