Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Za SPPK sa konferencie zúčastnili Jarmila Dúbravská, členka EHSV, členovia predstavenstva SPPK pán Miroslav Maxon a Oliver Šiatkovský a riaditeľ úradu SPPK Jozef Artim.

 

Konferenciu Vplyv technologického vývoja na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo otvoril predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru George Dassis.

 

Prvé vystúpenie zamerané na technologický vývoj predniesol minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (na podujatí zastupoval Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky a zástupcu budúceho predsedníctva Rady EÚ), ktorý upozornil, že bude potrebné v najbližších rokoch upraviť pracovné právo vzhľadom na nový technologický pokrok.

 

Ivan Korčok, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, sa vo svojom príhovore zameral na prvé Predsedníctvo SR v EÚ. Prvé slovenské predsedníctvo bude veľmi náročné aj vzhľadom na súčasnú situáciu, napríklad blížiaci sa Brexit či migračnú krízu. Súčasná situácia je nejasná v celej EÚ. Zdôraznil, že dnes čelíme mnohým krízam, ktoré sa týkajú EÚ ako celku, ale aj osobitne jednotlivých členských štátov. Slovenské predsedníctvo sa zameria na dva princípy - eliminovať delenie v EÚ, pričom uviedol viaceré oblasti - jednotný trh, politickú fragmentáciu či nezamestnanosť. Druhým princípom je priniesť vhodné výsledky pre všetkých obyvateľov EÚ.

 

 

V prezentácii sa Mikuláš Luptáčik, dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, zameral na nový ekonomický vývoj a hospodársku politiku v Európe. Poukázal na pozitíva aj negatíva. Európa má stále prebytok v obchodnej bilancii, pričom podiel na svetovom obchode je viac-menej stabilný. Zavedenie eura bolo podľa neho pozitívnym krokom a bolo to pre ekonomiku aj úspešné. Nová priemyselná a hospodárska politika musí vychádzať z makroekonomických rámcových podmienok a globalizácie. V prednáške hodnotil podiel DPH v jednotlivých členských štátoch, ako aj vo svetových veľmociach. Produktivita v priemysle rastie vyššie ako v službách, čo vedie k poklesu relatívnych cien výrobkov v porovnaní so službami. V stálych cenách podiel priemyselnej výroby zostáva rovnaký, resp. vzrastá. Preto je potrebné nielen porovnávať vývoj v bežných cenách, ale aj v stálych cenách. Prednášajúci zdôraznil, že je potrebné hodnotiť nielen priamu zamestnanosť, ale aj zamestnanosť generovanú, napríklad v spracovateľskom priemysle je to 22,9 %, resp. 35,3 %.

 

V poľnohospodárske pracuje dnes asi 3 až 4 % populácie, v minulosti to bolo 40 až 50 % obyvateľov, v tejto oblasti došlo k veľkým zmenám a k nárastu efektivity. Služby sú viazané na priemysel, ak nebude rásť priemysel, nebudú rásť ani služby. Vzťah medzi rastom produktivity práce a rastom miest je dôležitý pre konkurencieschopnosť. Napr. v Nemecku rast produktivity práce prevyšoval produktivitu práce, opačný trend bol v Španielsku či Grécku. Z jednotlivých výsledkov sa ukazuje, že na Slovensku je priaznivý rast, keď rast produktivity práce je vysoký a tým sa konkurencieschopnosť zvyšuje. Je však potrebné rozšíriť hodnotenie konkurencieschopnosti o ďalšie aspekty ako napríklad ekologické či sociálne aspekty. Zároveň dekan zdôraznil, že je potrebné zamerať sa na vývoj a výskum, keď 1 eur verejných zdrojov generuje 2 eur súkromných výdavkov. Do budúcnosti je potrebné zmeniť protirečenia medzi ekonomickým rastom, životným prostredím (energie, materiálová náročnosť, emisie) a zamestnanosťou na synergiu. Hospodárska politika by mala záležať na environmentálnej udržateľnosti, sociálnej inklúzii a ekonomickej dynamike.

 

Denis Maynent, člen EHSV, predstavil prácu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Svoje vystúpenie zameral na vplyv technologického vývoja na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo, pričom sa sústredil len na niektoré aspekty zamestnávania: vplyv digitalizácie na pracovné sily, udržanie životného minima pre pracovníkov a sociálnu ochranu. 

 

V rámci diskusie prednášajúci zodpovedali otázky prítomných zástupcov. EÚ je momentálne na rázcestí, buď sa spolupráca prehĺbi alebo sa naopak vráti viac „sily“ členským krajinám. Na záver bolo zdôraznené, že by sme „mali merať to, čo je dôležité, a nemali by sme považovať za dôležité to, čo sa dá merať“. Je snaha merať aj sociálne aspekty. V súčasnosti dochádza  k zmenšovaniu strednej vrstvy, čo môže byť veľkým rizikom už v blízkej budúcnosti. Oblasť technologického vývoja a jeho vplyvu na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo sa týka každého odvetia hospodárstva. Ak nebudeme pripravení, môže sa stať, že nebudeme vedieť riešiť problémy, ktoré nám prinesie budúcnosť.