Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Naďalej ani jedna krajina vyšehradského priestoru nemá sektor mlieka a bravčového mäsa stabilizovaný. Situácia chovateľov ošípaných a dojníc je naďalej problematická aj napriek tomu, že došlo k miernym zmenám v oblasti nákupných cien. Počas prvého polroka 2016 aj naďalej mnohí chovatelia skončili s chovom dojníc. Zástupcovia komôr V4 navyše považujú poskytnutie podpory zo strany Európskej komisie na zníženie výroby mlieka za krok späť. Nie je to racionálne opatrenie a nerieši ani problémy so strednodobého a dlhodobého hľadiska. Takáto forma podpory vedie k zvyšovaniu nestability v sektore.

 

 

 

Podobne predstavitelia agrárnych komôr krajín V4 vnímajú situáciu aj v sektore bravčového mäsa. Podľa Wiktora Szmulewica, prezidenta Národnej rady poľnohospodárskych komôr z Poľskej republiky, majú momentálne poľskí chovatelia ošípaných veľké problémy s morom ošípaných, ktorý prepukol vo východnej časti krajiny. Situácia sa vyhrotila až do takej miery, že v epicentre nákazy utrácajú všetky zvieratá, chovatelia nevedia predať ani zdravé zvieratá a tým pádom strácajú dvojnásobne na cene.

 

Česká republika dováža viac ako 60% potreby bravčového mäsa zo zahraničia. Podľa viceprezidenta Agrárnej komory ČR Václava Hlaváčka sa krajina stáva rozvojovým štátom závislým na dovozoch. „Nikto z politikov si to nepripúšťa, lebo vidí okolo seba potravinami preplnené obchody. Do 90. rokov vidiek produkoval 2,5-3,5 krát viac, ako sám potreboval, a dnes je závislý na tom, čo sa dovezie. Pokladám to za najvážnejší problém, ktorým sa treba zaoberať“, dodal V. Hlaváček.

 

Maďarskí chovatelia ošípaných počas jedného roka znížili stavy prasníc o 10%. Balázs Gyorffy, prezident Maďarskej poľnohospodárskej komory dodal, že domáci trh pocíti odchod chovateľov ošípaných od produkcie.

 

Na Slovensku sa počas prvého polroka opätovne znížil počet prasníc. Štatistiky hovoria o 2300 kusoch. „Pokiaľ sa národné vlády v jednotlivých krajinách nezobudia a nebudú vidieť pridanú hodnotu v produkcii živočíšnych komodít, tak politika západných štátov sa postupne bude napĺňať a stále viac budú obsadzovať naše trhy svojimi produktami“, uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek.

 

 

 

Na stabilizáciu situácie v sektore mlieka a bravčového mäsa agrárne samosprávy krajín V4 navrhujú viaceré opatrenia. Chcú napríklad, aby Európska komisia prijala všetky potrebné kroky na odstránenie ruského embarga, čím by sa nanovo otvoril ruský trh pre európske poľnohospodárske výrobky. K ďalšiemu návrhu patrí aj podpora a povzbudenie vývozu zavedením vývozných náhrad na mliečne výrobky a bravčové mäso. Cieľom je aj vypracovanie spoločného regulačného rámca EÚ na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom reťazci. 

 

Agrárne samosprávy krajín V4 rokovali aj o citlivej téme, akou sú dohody medzi Európskou úniu, USA a Kanadou. "Dlho sme rozprávali o medzinárodných dohodách CETA a TTIP. Zastávame tu stanovisko, že ak nebudeme mať v rukách podrobnú zmluvu CETA, tak navrhujeme, aby bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyňaté z tejto medzinárodnej dohody s Kanadou," priblížil Milan Semančík počas tlačovej besedy po skončení dvojdňového rokovania v Modre.

 

Zástupcovia poľskej, maďarskej, českej a slovenskej agrárnej samosprávy hovorili aj o predaji pôdy cudzincom. Ich konkrétne názory si môžete pozrieť vo videoreportáži.

 

 

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora - hostiteľ podujatia - pozvala na stretnutie agrárnych samospráv vyšehradského regiónu aj zástupcov veľvyslanectiev Maďarskej, Poľskej a Českej republiky na Slovensku. Pracovnej večere sa zúčastnila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná spolu s generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jurajom Kožuchom. 

 

 

63. zasadnutie agrárnych samospráv krajín V4 sa uskutoční koncom novembra v Maďarsku.