Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prikladá obzvlášť zásadný význam Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Svedčí o tom množstvo aktivít, ktorým sa SPPK intenzívne zaoberá od minulého roka: formulácia požiadaviek SPPK a komunikácia s partnerskými organizáciami V4 od januára 2017, Bratislavská deklarácia marec 2017, komunikácia s organizáciou COPA, presadzovanie požiadaviek na pôde EHSV, SPPK ako súčasť Konzorcia s ČR, propagácia stanovísk na národnej úrovni a v zahraničí. Momentálne poslednou veľkou aktivitou bolo zorganizovanie medzinárodnej konferencie v Bratislave, na ktorej sa prvého marca 2018 zúčastnilo približne 150 hostí. Spomenieme najmä ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielu Matečnú, vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Ladislava Mika, člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Johna Brayena, vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory či členov zahraničných delegácií agropotravinárskych komôr krajín V4, Litvy, Bulharska a Rumunska.

 

 

 

Program konferencie bol zámerne pripravený tak, aby počas nej účastníci získali ucelený obraz o pripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020, a to z pohľadu samosprávnych agropotravinárskych organizácií siedmich krajín Európskej únie, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Európskej komisie a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

 

Bratislavská deklarácia nadobudla počas jedenástich mesiacov od svojho vzniku zásadný význam pre novo-pristúpené krajiny Európskej únie. Do dnešných dní ju totiž podpísali agropotravinárske samosprávy už desiatich krajín EÚ (Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko). Sila tohto dokumentu je znásobená aj silným mandátom, ktorý predstavuje počet obyvateľov krajín podporujúcich tento dokument. 

 

 

Predseda SPPK Milan Semančík vo svojej prezentácii zdôraznil najmä prioritné body deklarácie. Spoločná poľnohospodárska politika má byť spoločnou politikou s rovnakými podmienkami pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch EÚ, nedeformujúcou spoločný trh.

 

 

„Hovoríme o požiadavke na rovnakú úroveň výšky priamych platieb pre všetky členské štáty EÚ, o obmedzení výšky podpôr financovaných výhradne zo zdrojov štátneho rozpočtu ako aj stanovení limitu na spolufinancovanie programov rozvoja vidieka zameraných na poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu. Ďalším bodom je nevyhnutná podpora pre oblasti s prirodzenými obmedzeniami, ktorá musí byť dostatočne financovaná bez toho, aby sa na tieto platby uplatňovalo stropovanie. Zavedenie stropovania a/alebo degresivity zníženia priamych platieb by malo byť pod kontrolou právomocí členských štátov. Degresivita platieb či už priamych, platieb na ANC oblasti, ale aj iných, je znevýhodnením poľnohospodárov. Rovnako požadujeme prijať na úrovni EÚ nové pravidlá zabezpečujúce udržateľný sektor poľnohospodárstva, spravodlivé ceny poľnohospodárskych výrobkov, včasné platby a pravidlá proti nekalým praktikám obchodných reťazcov,“ vymenoval najzásadnejšie požiadavky 10 agropotravinárskych samospráv v Bratislavskej deklarácii predseda SPPK Milan Semančík.

 

 

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná sa počas konferencie prvýkrát na verejnosti oficiálne vyjadrila k Bratislavskej deklarácii. Uviedla, že rezort je stotožnený s viacerými bodmi deklarácie. Za kľúčové témy považuje štyri zásadné oblasti z Bratislavskej deklarácie: konvergencia pre krajiny, otázka stropovania (pozícia MPRV SR je totožná s pozíciou Bratislavskej deklarácie – zásadne je proti stropovaniu), viazané priame platby na úrovni 30% (dnes je to 15%) a riešenie neprimeraných obchodných praktík reťazcov. „Ak s týmito témami uspejeme a vieme sa naozaj na nich zhodnúť s desiatimi krajinami, ktoré podpísali Bratislavskú deklaráciu, tak by to bola tá správna pozícia pre ďalšie vyjednávania,“ uviedla ministerka.

 

 

Podľa MPRV SR by sa parametre stropovania mali stanoviť na národnej úrovni. Zohľadňovať by sa mali národné špecifiká poľnohospodárskych sektorov (napr. národné odlišnosti v štruktúre fariem, štruktúre dodávateľov a odberateľov ako aj štruktúre ponukových vertikál). Vhodné zohľadnenie osobných nákladov pri stropovaní dokáže efektívnejšie oddeliť aktívne farmy (na základe produkcie a zamestnanosti) od menej aktívnych fariem.

 

Pri zohľadnení osobných nákladov by sa stropovanie v SR dotklo hlavne fariem, ktoré majú menší prínos pre rozvoj vidieka a zamestnanosť. Bez zohľadnenia osobných nákladov by prišli o priame platby rovnako aktívne a pre rozvoj vidieka veľmi prospešné farmy ako aj menej aktívne farmy, uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

 

 

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku sa vo svojej prezentácii dotkol aj obzvlášť citlivej otázky – rozpočtu Európskej komisie. Na jeho definitívnu podobu bude mať zásadný vplyv odchod z Európskej únie významného prispievateľa do rozpočtu, akým Veľká Británia je. Finančné karty zamiešajú aj požiadavky na významné finančné vklady súvisiace s otázkou migrantov, ochrany vonkajších hraníc a celkovej spoločnej bezpečnosti.

 

 

 

Poobedňajšia časť konferencie patrila všetkých šiestich zahraničných delegáciám agrárnych samospráv Českej republiky, Poľska, Maďarska, Litvy, Bulharska a Rumunska.

 

Kriticky sa na adresu súčasnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a aj súčasného stavu agropotravinárstva (nielen) v Českej republike vyjadril prezident Agrárnej komory Českej republiky Zdeněk Jandejsek. Podľa neho by mala byť EÚ konkurencieschopná v porovnaní s vyspelými štátmi vo svete a mala by koncentrovať výrobu. „Národné rozpočty môžu doplniť cenu potravín. Ale ak chceme hovoriť o konkurencii v rámci sveta, tak sa musíme prebudiť. Nemôžeme na jednej strane hovoriť o zastropovaní a na druhej o investíciách. To spolu dokopy jednoducho nejde,“ uviedol Z. Jandejsek.

 

 

V následnej diskusii hovorili zahraniční hostia aj o nekalých obchodných praktikách a zneužívaní ekonomickej sily obchodnými reťazcami. „Skryté podpory v starých krajinách EÚ a supermarkety zlikvidovali živočíšnu výrobu v našich krajinách. A keď k tomu prirátame zlé osevné postupy, nedostatok organickej hmoty v pôdy, devastáciu pôdy, tak sme svedkami stagnácie celého odvetvia,“ dodal prezident Agrárnej komory ČR.

 

Podľa prezidenta Združenia poľnohospodárskych výrobcov v Rumunsku Laurentiu Baciu sú za enormný rozmach ekonomickej sily obchodných reťazcov vinné všetky tie krajiny, ktoré povolili vstup nadnárodných reťazcov a nedali si prísne podmienky ochrany vlastných dodávateľov.