Zvýšenie efektivity produkcie je kľúčové pre zníženie emisií metánu z chovu hospodárskych zvierat

Úsilie o zníženie množstva skleníkových plynov na kilogram živočíšnej bielkoviny má väčší vplyv na zmierňovanie zmien klímy ako presviedčať ľudí, aby jedli menej mäsa, vajec a mliečnych výrobkov.
 
 
 
Rastlinná strava môže znížiť uhlíkovú stopu. Podľa novej štúdie Chang J. a kol. z mája 2021 je však pre znižovanie globálnych emisií metánu účinnejšie zlepšovať efektívnosť živočíšnej výroby.
 
Štúdia sa pozrela na intenzitu emisií metánu zo živočíšnej výroby, resp. koľko metánu sa uvoľní na každý kilogram vyprodukovanej živočíšnej bielkoviny – a na základe toho urobila prognózy pre budúci vývoj. Autori zistili, že pokrok v poľnohospodárstve za posledné dve desaťročia umožnil produkovať mäso, vajcia a mlieko so stále nižšími emisiami metánu.
 
 
Autori štúdie ukazujú, že na efektívne zníženie emisií metánu bude potrebné zvýšiť efektívnosť chovu hospodárskych zvierat – najmä v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré doteraz nemali prístup k potrebným technológiám. Snahy o zlepšenie emisnej efektívnosti budú mať väčší dopad ako znižovanie spotreby mäsa.
 
Autori v štúdii vytvorili nové odhady globálnej produkcie metánu z hospodárskych zvierat pomocou najnovších metód navrhnutých Medzivládnym panelom OSN pre zmenu klímy (IPCC). A ďalej tiež vypočítali efektivitu produkcie pre každú krajinu pomocou údajov o živočíšnej výrobe od FAO. Analýza sa zamerala na všetky druhy živočíšnych produktov.
 
Medzi rokmi 2000 a 2018 síce celkové emisie stúpali, ale intenzita emisií v prípade väčšiny druhov hospodárskych zvierat globálne poklesla – v dôsledku zvýšenia efektívnosti výroby. Tento pokles bol dôsledkom pokročilých chovateľských postupov a zlepšení vo výžive zvierat (rast mäsovej a mliečnej úžitkovosti).
 
Keď sa autori pozreli na emisie metánu v budúcich scenároch, zistili, že nižšia konzumácia mäsa by síce pomohla, ale omnoho väčší potenciál na znižovanie metánu má pokračovanie v zvyšovaní efektivity výroby – najmä v krajinách s nízkou súčasnou efektívnosťou a vysokou produkciou v budúcnosti. Autori vypočítali, že aj pri nezmenených vzoroch konzumácie mäsa by zvyšovanie efektívnosti v 10 krajinách s najväčším potenciálom na zníženie metánu mohlo predstavovať 60 - 65% poklesu globálnych emisií metánu do roku 2050.
 
„Autori jasne objasnili, že zlepšenie efektívnosti výroby má oveľa väčší zmierňujúci účinok na emisie metánu ako úsilia na strane dopytu (zníženie konzumácie mäsa) – najmä v krajinách s nízkym príjmom,“ uviedol profesor Ermias Kebreab z Kalifornskej univerzity v Davise špecializujúci sa na znižovanie emisií v poľnohospodárstve.
 
E. Kebreab súhlasí s tým, že je možné zvyšovanie efektívnosti bez poškodzovania životného prostredia a že niektoré regióny by mohli zvýšiť svoju efektívnosť až o 20%. Je možné napríklad krížiť plemená hovädzieho dobytka prispôsobené miestnemu prostrediu s plemenami s vysokou úžitkovosťou, aby sa zvýšila produkcia mäsa a mlieka. Softvér v miestnom jazyku môže následne stanoviť vyváženú stravu použitím krmiva dostupného v danom regióne. „Je to len otázka alokácie zdrojov,“ uvádza.

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce