Pracovná skupina pre životné prostredie, 30. novembra 2021
16/12/2021 |
Predsedala Liisa Pietola (FI).
Nová pôdna stratégia EÚ (prezentácia Claudie Olazabalovej, DG ENVI)
Zástupkyňa Komisie uviedla, že prijatie stratégie pre pôdu Komisia avizovala už v stratégii v oblasti biologickej rozmanitosti. Plán iniciatívy bol zverejnený v novembri 2020, Komisia obdržala asi 228 pripomienok. Do verejnej konzultácie bolo zaslaných 1669 príspevkov. Novú pôdnu stratégiu EÚ zverejnila Komisia 17. 11. 2021. Jej cieľom je zvýšiť pôdny uhlík v poľnohospodárskej pôde, boj proti dezertifikácii, obnova degradovanej pôdy a zaistenie zdravých pôdnych ekosystémov do roku 2050. Stratégia vytyčuje konkrétne kroky Komisie aj členských štátov – niektoré kroky budú dobrovoľné, niektoré právne záväzné. Naplnenie cieľov bude podporované výskumom a inováciami, na to sa využije najmä klaster 6 rámcového programu Horizont Európa. Významnú úlohu bude mať aj nová misia Dohoda o pôde pre Európu (A Soil Deal for Europe), ktorá by mala pomôcť vytvoriť harmonizovaný rámec EÚ pre monitorovanie a podávanie správ o pôde. Ďalšie potrebné údaje o stave pôdy útvarom Komisie poskytuje EÚ observatórium pôdy. Nová pôdna stratégia bude takisto naviazaná na ostatné politiky a iniciatívy Komisie.
Diskusia:
ES reprezentant sa informoval na potenciál ekologických hnojív, DE reprezentant vyjadril názor, že stratégia postráda nástroje na zamedzenie spotrebovávania pôdy v súvislosti s jej záborom, ďalší DE reprezentant chcel vedieť presnú definíciu termínov ochrana pôdy a zdravá pôda a čo všetko ohľadom toho nemôže byť rozhodnuté na EÚ úrovni.
Zástupkyňa Komisie v reakcii uviedla, že spolu s JRC analyzujú nové metódy a alternatívne produkty k chemickým hnojivám dostupným na trhu. K problematike zaberania pôdy spomenula, že Komisia v rámci novej legislatívy bude od členských štátov žiadať zasielanie informácií o zábore pôdy a k ochrane pôdy uviedla, že pravdepodobne nebude možné stanoviť napr. rovnakú objemovú vlhkosť naprieč celou EÚ, ale budú vyvinuté kľúčové indikátory na stanovenie celkového obrazu stavu pôdy, a to na základe budúcich diskusií.
Zároveň potvrdila, že uhlíkové poľnohospodárstvo bude odmeňovať poľnohospodárov za sekvestrovaný uhlík a k dezertifikácii doplnila, že jedným z opatrení bude výber najvhodnejších plodín, čo bude musieť zohľadňovať aj SPP.
Veľké šelmy (prezentácia Thomasa Sancheza, C-C)
Sekretariát informoval o rokovaní 29. 11. 2021 so zástupcami DG AGRI a DG ENVI o problematike strát chovateľov hospodárskych zvierat spôsobených veľkými šelmami. Komisii prezentovali nasledovnú situáciu v členských štátoch:
AT: v roku 2021 potvrdená 30-členná svorka vlkov, stabilná populácia medveďov a rysov, 3-4 šakalov zlatých. Počet útokov na hospodárske zvieratá rastie: v 2018 bolo zabitých 150 zvierat, v 2021 415, kompenzácie za posledné 4 roky uhradené vo výške 321 941 EUR.
BE (Valónsko): potvrdený výskyt vlkov, za 4 roky hlásených 130 útokov, kompenzácie za rok 2021 uhradené vo výške 7 000 EUR.
BE (Flámsko): potvrdená 10-členná svorka vlkov, v roku 2021 zabitých 250 zvierat.
DK: aktuálne 15 vlkov, počet útokov rastie, kompenzácie za rok 2019 v sume 33 200 EUR.
FI: cca 350-400 vlkov, 2 700 medveďov, 2 200 rysov. Celkové finančné straty v roku 2020 vyčíslené na 326 000 EUR (bez započítania strát u sobov, ktoré dosiahli 9,4 mil. EUR).
DE: počet útokov narastá, v roku 2020 celkové straty 800 294 EUR.
IT: vlkov asi 2 000, krížia sa s domácimi psami a strácajú plachosť. Kompenzácie sú nedostatočné.
LV: stabilná populácia 1 000 vlkov, ich odlov je povolený, počet útokov však rastie.
NL: v roku 2020 potvrdených 94 útokov vlkov, celkové straty 75 000 EUR.
SI: za posledných 10 rokov sa počet vlkov strojnásobil, medveďov zdvojnásobil, zvieratá strácajú plachosť.
ES: v 2020 hlásených 4 413 útokov šeliem, zabitých 9 872 hospodárskych zvierat, vyplatených 2,5 mil. EUR kompenzácií. Nedávno bola prijatá nová legislatíva zakazujúca lov vlkov.
SE: vyčíslenie strát za rok 2020 cca 220 000 EUR (bez započítania strát u sobích stád).
PL: nárast počtu vlkov, napriek spôsobeným škodám je chránený. Je však aj zdrojom prenosu AMO do oblastí, kde zatiaľ nákaza nie je.
Sekretariát uviedol, že trend je všade rovnaký – narastajúce populácie vlkov, nárast počtu útokov na hospodárske zvieratá a rastúce výšky strát chovateľov. Podľa C-C treba prijať spravodlivý systém kompenzácií za straty spôsobené veľkými šelmami, finančne podporiť aj preventívne opatrenia a revidovať smernicu o ochrane prírodných biotopov. Zástupcovia DG AGRI informácie C-C ocenili, ale podľa zástupcov DG ENVI aktuálne netreba meniť súčasnú legislatívu a aj finančné nástroje sú podľa nich dostatočné.
Aktualizované informácie o cieli obnovy prírody
Európska komisia by mala ešte v decembri 2021 predložiť návrh právne záväzných cieľov v oblasti obnovy narušených ekosystémov. Členské štáty budú musieť prijať národné plány na obnovu prírody, v ktorých opíšu, aké špecifické ciele plánujú dosiahnuť a pomocou akých špecifických opatrení. Komisia počíta s tým, že prípravy a schvaľovanie plánov môže trvať až 3 roky.
Aktualizované informácie o iniciatíve na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a LULUCF
Sekretariát informoval o plánovanom zverejnení akčného plánu na podporu uhlíkového poľnohospodárstva dňa 14. 12. 2021. Sekretariát má k dispozícii uniknutú verziu dokumentu, v januári plánuje rokovanie so zástupcami DG AGRI a DG CLIMA. Uhlíkové poľnohospodárstvo má byť nový obchodný model, ktorý bude odmeňovať postupy hospodárenia s pôdou vedúce k zvýšeniu sekvestrácie uhlíka v živej biomase, pôde alebo mŕtvej organickej hmote. Finančne má byť uhlíkové poľnohospodárstvo podporované prostriedkami SPP aj štátnymi podporami. V rámci balíka Fit for 55 navrhuje Komisia aj revíziu nariadenia LULUCF prijatého v roku 2018, aby sa zvýšilo čisté pohlcovanie uhlíka v odvetví využívania pôdy a lesníctva, a také, aby sa zjednodušilo započítanie na dosiahnutie klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050.
Predsedajúca na záver zdôraznila potrebu prijatia jasných a férových definícií a pravidiel. Rovnako je potrebné viac výskumu týkajúceho sa pôdy a faktorov ovplyvňujúcich emisie uhlíka.
Aktualizované informácie o legislatívnom rámci pre udržateľnosť potravinových systémov a označovaní udržateľnosti
V stratégii F2F Komisia avizovala predloženie legislatívneho rámca pre udržateľný potravinový systém, zverejnila plán spolu s počiatočným posúdením dopadov, ku ktorému už sekretariát zaslal svoje stanovisko. Na prelome roku by mala byť vyhlásená 12-týždňová verejná konzultácia, neskôr cielené konzultácie a legislatívny návrh by mal byť zverejnený na konci roka 2023. Riadny legislatívny proces prebehne v 1. alebo 2. štvrťroku 2024. Komisia vo svojom počiatočnom posúdení dopadov zvažuje 4 možnosti:
- zachovať súčasný prístup
- dobrovoľný prístup, iba odporúčania na podporu prechodu
- právny rámec na úrovni EÚ, ale iba posilňujúci súčasné právne predpisy
- nový komplexný legislatívny rámec udržateľnosti potravinového systému, ktorý bude slúžiť ako základ pri posudzovaní prvkov udržateľnosti iných právnych predpisov EÚ (preferovaný variant DG SANTE)
C-C nepreferuje žiadnu zo 4 možností, ale zdôrazňuje nutnosť prijatia jasných a presných definícií, žiada zaistenie bezpečnosti potravín, zohľadnenie obchodných aspektov, dodatočných nákladov a ich spravodlivé rozloženie a prijatie trhovo orientovaného prístupu. V oblasti vyznačovania údajov týkajúcich sa udržateľnosti na potravinárskych výrobkoch bude sekretariát presadzovať zahrnutie všetkých 3 pilierov udržateľnosti (ekonomický, ekologický, sociálny) s určitou mierou flexibility medzi nimi. V decembri prebehne ďalšie rokovanie sekretariátu so zástupcami DG SANTE.
Aktualizované informácie o nových genomických technikách
Sekretariát uviedol, že nové genomické techniky majú potenciál prispieť k udržateľnejšiemu potravinovému systému v rámci cieľov EZD, aktuálne sa na ne vzťahujú právne predpisy EÚ o GMO. Dňa 29. 4. 2021 Komisia zverejnila štúdiu o nových genomických technikách, zo záverov ktorých plynie, že súčasné právne predpisy o GMO z roku 2001 nie sú použiteľné na niektoré nové genomické techniky a ich produkty a je potrebné prispôsobiť sa vedeckému a technickému pokroku. Preto Komisia zahájila politickú iniciatívu s cieľom navrhnúť právny rámec pre rastliny, potravinárske a kŕmne produkty získané cielenou mutagenézou a cisgenézou. Komisia zverejnila plán tejto iniciatívy spolu s počiatočným posúdením dopadov. V druhom štvrťroku 2022 prebehne verejná konzultácia, v rámci C-C sa problematikou zaoberá pracovná skupina pre osivá.
Aktualizované informácie o smernici o udržateľnom používaní pesticídov (2009/128/ES)
Sekretariát informoval o príspevkoch C-C k revízii smernice o udržateľnom používaní pesticídov, ktoré sú k dispozícii na portáli AgriInfo pod referenčnými číslami PHY(21)2281 a PHY(21)4132. Predseda skupiny C-C pre fytosanitárnu problematiku referoval o svojej účasti na 3. workshope Komisie k zhodnoteniu udržateľného používania pesticídov (smernica 2009/128/ES) a posúdeniu dopadov prípadnej revízie smernice. Vo svojom príspevku reagoval na výsledky externej štúdie Arcadia/Ramboll, uviedol, že je vo vlastnom záujme poľnohospodárov používať pesticídy bezpečne. Poľnohospodári musia zaistiť dostatok potravín, pričom pracujú v otvorenom prostredí za veľmi často sa meniacich klimatických podmienok, často čelia výskytu škodcov, ktorí ovplyvňujú produkciu. Vyjadril podporu harmonizácii implementácie EÚ legislatívy týkajúcej sa udržateľného používania pesticídov. Keďže v každom štáte existujú rôzne typy poľnohospodárskych systémov a problémov, štáty samy by mali rozhodovať o spôsobe naplnenia požiadaviek Komisie. Za kľúčové označil výskum, vzdelávanie, precízne poľnohospodárstvo a dostatočné financovanie.
COP26
Sekretariát C-C sa zúčastnil na konferencii COP26 v Glasgowe, priestor poskytnutý poľnohospodárom na nej bol však minimálny. Počas COP27 v Egypte by účasť zástupcov poľnohospodárov mala byť posilnená.