Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Prepad nákupných cien surového krajského mlieka nadobudol v posledných dňoch stúpajúcu tendenciu. Potvrdil to aj hosť stretnutia Krajskej rady RPPK ŽSK Alexander Pastorek, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a zároveň predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Kým ešte cca.pred dvoma mesiacmi sa ceny mlieka pohybovali v priemere na úrovni 30 centov za kilogram suroviny, v týchto dňoch sa najmä v južných regiónoch Slovenska ocitli už 5 centov pod touto kritickou hranicou a to na úrovni 25 centov (a aj menej) za kilogram mlieka. Aj preto upozornil A.Pastorek prítomných prvovýrobcov, aby vývoj trhu pozorne sledovali, pretože to môže byť otázka niekoľkých týždňov a podobný scenár sa môže prejaviť aj v žilinskom regióne. Zároveň podotkol, že vie už o dvoch podnikateľoch, ktorí sa za takejto situácie rozhodli ukončiť chov dojníc.

 

Pritom práve výroba mlieka v tejto produkčnej oblasti je pre poľnohospodárov, ich firmy, zamestnanosť a ekonomiku v regióne kľúčovou. Tamojšie regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory ŽSK totiž podnikajú práve v horských a podhorských oblastiach, kde prakticky v rastlinnej výrobe neexistuje alternatíva ako náhrada za výrobu mlieka. Predseda PD Belá-Dulice Bohumír Sumka v tejto súvislosti uviedol, že v ich podniku práve mlieko prináša tržby vo výške vyše 50% z celkových príjmov a preto sa ich prepad nákupných cien mlieka bytostne dotýka: „Netreba zabúdať, že tu máme obdobie zrušených kvót a preto súčasná situácia v sektore mlieka môže byť ešte oveľa dramatickejšia, ako bola v roku 2008-2009 v čase mliečnej krízy“, uviedol B.Sumka.

 

Predseda Krajskej rady RPPK ŽSK Marián Kohút zdôraznil: „V preambule Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je jeden z jej hlavných cieľov primerané zabezpečenie príjmov ľudí na vidieku, teda hlavne v agrosektore. Nevidíme optimisticky situáciu vo výrobe mlieka v severných regiónoch Slovenska. Aj napriek tomu dôrazne opakujeme, že sa jej nechceme vzdať! Do chovov sme investovali milióny eur, v podnikoch máme zamestnaných desiatky ľudí, častokrát je do výroby mlieka zapojená aj viac ako polovica ľudí z konkrétnej dediny. Ale nemôžeme dlhodobo produkovať mlieko so stratou. Ak budeme musieť prepúšťať ľudí, sociálna situácia v regióne by sa výrazne zhoršila. Preto jednoznačne hovoríme: my si pýtame podporu na robotu, nie podporu na to, aby sme ju prejedli“, uzavrel M. Kohút.

 

Podľa štatistík odvetvie výroby mlieka zamestnáva približne 10tisíc Slovákov. V spracovateľskom priemysle s mliekom ďalej pracuje ďalších 4tisíc ľudí. S ohľadom na zachovanie produkcie mlieka na severe Slovenska a zachovanie zamestnanosti KR RPPK ŽSK prijala 11.5.2015 návrhy opatrení, ktoré by mohli zmierniť napätú situáciu. Napríklad požadujú prísnejšiu ochranu domáceho trhu pred dovozovým tovarom pochybnej kvality a neadekvátnej ceny, ochranu už vložených investícií či nahradenie výpadku dotácií v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike v regiónoch s horšími výrobnými podmienkami inými formami dotačných titulov.     

 

Predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka A. Pastorek v tejto súvislosti uviedol, že koncom mája je naplánované stretnutie s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomírom Jahnátkom. Bude ho informovať o dramatickom prepade nákupných cien surového kravského mlieka a oficiálne mu predstaví aj návrhy riešení, ktoré 11.5.2015 na stretnutí v Blatnici prijala KR RPPK ŽSK. Ako totiž zdôraznil na záver Alexander Pastorek, v súčasnej dobe slovenský poľnohospodár nevie takéto bremeno uniesť na vlastných pleciach a preto potrebuje na preklenutie krízy v mliečnom sektore aj pomoc zo strany štátu: „Keď totiž silné európske krajiny pomôžu svojim farmárom dotáciami, tak poľnohospodári ľahko prežijú aj dva roky prepadov cien a ďalej sa potom budú veselo usmievať na trhu, no my tu už vôbec nebudeme“, uzavrel diskusiu predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.